Dreamland-9.časť

57 5 3
                                    

Medzitým v normálnom čase len o pár dní neskôr:

Už zase! Už zas mi ten zasraný zmrd okupuje kúpeľňu. Ak si nepohne, vážne si dostavím tank a prejdem ho ním. To ho odnaučí. Čo tam vlastne robí? Ani ja ju neblokujem tri hodiny. Dokonca ani Sam s Camom! A to už je čo povedať. Hlavne v tie dni čo sa Cam rozhodne, že by sa mal skrášliť. To si najprv napustí vaňu horkou vodou naleje do nej penu do kúpeľa, rozhádže po celom dome lupene z bielych, modrých a čiernych ruží, navoňia celé poschodie, že ešte týždeň smrdí po levanduliach. "Vypadneš?" zatrieskam na dvere, tie sa otvoria a keďže ja múdra stojím rovno pri nich dostanem nimi rovno medzi oči. Ou. Nuž Kathie nehovorievali ti - Kto za dverami stojí, do hlavy ho raz trafí.- nuž a stalo sa. Práve teraz. Milé. A ešte k tomu máme dvere z ocele takže dosť zabojí ak sa trafia do ten medzierky medzi obočím. Do minúty mi už začne po tvári stekať pramienok červenej životadarnej tekutiny s železitou vôňou. "Čo si sa pýtala?" spýta sa a podozrievavo na mňa pozrie. "Prečo ti tečie krv?" zotrie mi pramienok, ktorý už stihol dotiecť k mojej brade. Prejdem okolo neho do kúpelne . Zhladím sa na svoj odraz do zrkadla. Unavené oči s obrovskými fialkastými kruhmi, rozstrapatené vlasy smerujúce na všetky svetové a diera medzi očami. Skoro celú spodnú časť tváre mám už červenú. Pustím vodu na plný prúd a umyjem si tvár. Na vatový tampónik nalejem alpu a priložím si ho na ranu. "Nabudúce nestoj za dvermi." pokrčí plecami a iba obtočený v uteráku vojde Denisko do svojej izbičky. Pochybujem, že by sa šiel hrať s autíčkami. Ten má teraz iné záujmy. A taktiež aj Beník sa s nimi už dávno nehráva. On sám je teraz hračkou. Malou hračkou našej milučkej malej Kyušky. Nechám ich na chvíľu tak a venujem sa vojmu vzhľadu. Nechcem predsa vydesiť aj samotnú lochnesku. To by som si nedovolila. Mňa zrána sa zľakne snáď úplne každý. A dnes sa chcem pokúsim pôsobiť dobrým dojmom. Totižto nám príde návšteva. Síce nie veľká, ale aj tak.

"Šálka poukladaj do kruhu, daj pod ne podšálky, vedľa tanieriky. Ma spodok tenier na dezerty, naňho plytký a navrch hlboký. Použi tú sadu po prababičke. A ty rozdaj príbor. Slávnostný. Stoličky odlož. Vyber tie z kumbálu. Nie tie. Čierne. Nechápeš pojem čierne čalúnené stoličky daj k stolu?! Si retardovaná? Zjavne áno. A na stôl modrý obrus. Nie modrý nie. Žltý. Bude výstižnejší." Veď časť kráľovstva, ktorej vládne má žltú vlajku s ich znakom. Diktujem spolubývajúcim čo už zatínajú päste a ovládajú sa aby niečo po mne nehodili. Kya už mala v ruke nachystaný sekáčik na mäso no aj tak ho nepoužila. Našťastie. Nedopadlo by to moc dobre. "Budeš aspoň chvíľu mlčať?" zavrčí, dá obrus na stôl a upraví ho aby držal aspoň aký-taký tvar. Vezme stužku a priviaže konce o nohy stolu. "Nebudem mlčať. Ty tiež cez noc nemlčíš." "Keby iba cez noc." zasmeje sa a mrkne na mňa. Hodím po nej topánku a tým rozpútam bitku. Keď sa konečne dotrepú James s Wer dole okamžite začnú uvažovať či nemali ostať hore a pokračovať v svojich posteľových radovánkach. "Vážne ti toho psychiatra vybavím." pokrúti nado mnou môj milovaný braček očami. V tom sa ozve zvonček pri dverách. Och nie už je tu. Rýchlo vstanem a poupravím sa. Totižto tá návšteva. Pozvali sme Werinu staršiu sestru Mal. Celým menom Malária Cholera. Odsťahovala sa ešte v dobe keď bola Weronička malé roztomilé dievčatko čo si zakaždým ráno aj večer dávala trávu. To boli časy. Žiadna zvrátená potvora. A ani žiadna oživovateľka mŕtvych so schopnosťou meniť vodu na Jacka Danielsa. Prejde k dverám a otvorí ich. Pousmeje sa a tuho obíjme svoju príbuznú. "Ahoky potvorka. Ako sa ti vládne?" spýta sa jej a pozve ju dovnútra. Najprv vojde vysoká tmavovláska a hneď za ňou škret. Je menšieho vzrastu no v pomeroch svojho druhu dosť vysoký, na hlave má čierne dlhé vlasy vyčesané dohora, malá briadka a pekný noštek. A v ruke obrovské zeleno-červené lízatko veľké skoro ako jeho hlava. "Ja už sa nevenujem vládnutiu. Teraz nám šéfuje Zvonilka. No keďže tá už čuchá k lucifriadkám zospodu. Vládnem im odznova. Krása. A ty ako?" "Zatiaľ sa ma nikto nepokúsil zosadiť z trónu. A toto je tvoj švagor. Zoznámte sa. Nikto toto je moja mladšia sestra Wer, Wer toto je Nikto." zoznámi ich a následne sa aj ona zoznámi s nami ostatnými. Pustíme sa do obedu a hneď po ňom začne Kya presviedčať Maláriu aby priviedla Zvonilku späť. 

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Trošičku kratšia časť. Snáď sa bude páčiť. Viem posledná časť mala byť posledná, ale aby som bola úprimná nedokážem prestať. A tu sa môžem vyblázniť. A ten kto ma pozná vie, že moja myslel nie je úplne v poriadku. Až moc veľkú fantáziu mať nie je vždy najlepšie. Ale aspoň je sranda. Budem vďačná za komentáre. Snáď nevadí, že pokračujem. Zatiaľ všetko odo mňa. 

PS: Ospravedlňujem sa ak sú vety rozhádzané. Niečo mi tu blbne a nechce sa to opraviť. 

                                                                                                                                                                                         -Kathie


DreamlandDonde viven las historias. Descúbrelo ahora