Dreamland

Dreamland - 1. časť

Kde bolo tam bolo za tridsiatimipiatimi hrobami a šiestimi močiarmi dvesto kilometrov pod zemou sa nachádza obrovský smradľavý, zatuchnutý, plesnivý zámok. Ten sa odpradávna využíval ako väznica pre nadprirodzené bytosti. Bytosti ako Jafar, Cruella Deville a plno ďalších. Boli pod prísnym dohladom až do doby kým sa všetko nezmenilo. Pred piatimi rokmi sa sveta zmocnila tá najhoršia bytosť zo všetkých ... Wer. Každý si myslel, že bude viesť svet príkladne lenže nestalo sa tomu tak. Hneď hodinu po nástupe na trón zabila svojho brata aby jej ho nemohol vziať. Zhodila to na Katherine , jej slúžku. A hneď na to začala Werina krutovláda. Všetci sa dali na jej stranu a súhlasia ak sa to tak dá nazvať s ňou. Všetci až ... na mňa.

Moje meno je príliš dlhé ale v skratke som Kathie. Stojím na čele malej skupinky ľudí nazývajúcej sa Rebels of Darkness. Nie sme veľká skupina ale držíme spolu v podstate sme len rodina čo nedodržiava pravidlá. Bývam v malom opustenom domčeku na začiatku cintorína spolu s mojími bratmi. Nimi sú Cameron, Sam, Ben a najmladší z nich a predsa odomňa starší Denis. Mali sme ešte jedného brata lenže ten nás už dávno opustil a dáva na nás pozor z nebíčka ako mi to Sam ra hovoril. A potom je tu ešte James. Pred piatimi rokmi odišiel a teraz je milencom našej vládkyne,

"Kathie, nemôžeš to urobiť. Je to veľmi nebezpečné." hustí do mňa Ben už celé hodiny.

"Musím to spraviť. Predsa nechceš žiť takto!" rozhodím rukami a ukážem von oknom. Nad cintorínom práve prelieta okrídlená opica. Och nie! Nesmie nikoho z nás vidieť. "Ben k zemi!" schytím ho za rukáv na jeho koženej bunde a stiahnem ho k zemi.

„Povedzte mu niekto, že lepidlo sa neje!" vrúti sa do predsiene Denis a za sebou ťahá Camerona.

„A vy jemu, že mi to chutí!" vlepí mu Cam facku. Pozorne si ich prezriem. Tak fajn mám toho dosť! Nikto ma nepresvedčí tu ostať! Myslela som si, že aspoň raz môžem mať normálny deň ale nie oni musia stále urobiť dajakú hovadinu. Napríklad včera si Sam urobil zo svojích trenslí polievku ... potom ju všetci pekne pojedali až ostalo len uvarené spodné prádlo môjho bračeka blbčeka.

„Denis! Ty idiot pripečený! Už zase mi kradneš môj rúž!" šteknem po tom idiotovy.

„Aj tak k tebe nejde! Si naň pribledá!"

„To lebo toľko infarktov z vás mám!" a zase hádka.

„Veď my sme dobrý!"

„Hlavne ty. Všetko mi berieš!"

„A ty zaberáš vkuse kúpeľku"

„Si tam viac ako ja. Stále. Musím sa upraviť. Musím si učesať vlasy. Musím to, musím hento."

„Chcem sa páčiť mojej barbie."

„To máš pravdu, barbie to teda je. Umelina riadna. Či by sa aj ona roztopila ak na ňu namierim cez lupu slnečný lúč."

„Si odporná!"

„A ty si riadny idiot. Nájdi si niečo lepšie. Aj Anne by mohla byť."

„Anne je predsa pirátka."

„To ti vadí?"

„Nevadí. No aj tak o mňa nestojí."

„Stála by ak by si nebol taká baba."

„Ja som baba?"

„No a nie? Ty si taká pekná Deniska. Ti urobím fontánku chceš?"

„Ani nie. Ja si ich nechám zafarbiť naružovo a predlžiť."

„A potom ťa aj ja namaľujem."

„Cameron vravel, že som krásna. Dokonca sme ti aj ukradly jeden ten prak čudne vyzerajúci. A potom si to dám, vypchám toaleťákom a budem najkrajší."

„Budeš najkrajšia štetka v okolí."

„Mám toho dosť! Ty si tie svoje farby na ksicht niekam zamkni a ty daj Barbie pokoj." Zrúkne po nás Sam. Ale no ták. Veď my sme taký pekný rozhovor mali. Hlavne ten koniec. Milujem hádky s Denim. Vždy to sojí za to. A hlavne chcela by som to vidieť v šatách. To by bola riadna haluz. Len ma mrzí, že skoro stále trávi čas len s Cameronom a so mnou nie. Veď ja som omnoho lepšia v robení fasády na tvári ako môj braček s divnými vlasmi.

„Dobre. Idem si lahnúť." Pokrčím plecami a vydám sa k schodom.

„Však to neurobíš?" zastaví ma ešte Ben.

„Uvidíme." Šibalsky naň pozriem a vydám sa po shodoch hore až do mojej izby.

Bola asi polnoc keď ma zobudila rana ako dela. Búrka, tretikrát tento týždeň. Vyšla som z postele a pozrela do izby každého z chalanov. Všetci pekne odpočívajú. Vôbec ich tie hromy a blesky nerušili ako mňa. Musím sa priznať trošku sa toho bojím. Ani neviem prečo mám pred tým rešpekt. Zrazu začujem obrovský hluk vychadzajúci z cintorínu.

Aj cez všetok možný strach z toho, že sa do mňa trafí blesk som sa tam musela pozrieť. Nad hlavnou bránou práve prelietavala jedna z opíc. „Naoaj? Ani teraz si nedáte pokoj?" zahundrem a prikrčím sa pri kríku. Tie malé želetné krabičky s vrtuľkami čo prelietavajú po okolí a svojími malými kamerkami skenujú okolie ma pekne štvú. „Kath mysli ako sa ce to dostaneš?" šepocem si. Som teda šikovná, roprávam sa sama so sebou. Nakoniec sa mi podarí sa dostať dovnútra. Hm, cez noc tu je naozaj strašidelne. Zaujímalo by ma či sa tu objaví aj vlkolak. Nad tou myšlienkou sa mi zdvihni pravý kútik pier nahor.

Všade hroby. Samé hroby. A v nich mrtvoly. Aké milé potulovať sa tu v noci a ešte k tomu počas búrky. Zase sa zabliksne a medzi stromami zahliadnem vysokú tmavú postavu. Tá ale vzápätí zmizne. Rýchlo sa otočím ... stojí za mnou. Spravím pár rýchlich krokov vzad. Je v tmavom oblečení a na tvári má masku. Spraví jeden krok a je tesne pri mne. V tej chvíli sa už rozbehnem, bežím dosť rýchlo lenže onen tvor je rýchlejší. Ledva sa udržím predním. V tom si uvedomím tú krutú pravdu. Nemám kam újsť. Dom sa nachádza opačným smerom a tadiaľto je už iba les. Počas toho ako sa obzerám kam by som sa mohla dať ma to ale dohnalo.

Pamätám si len, obrovskú bolesť hlavy, obrovský hluk a dve postavy stojace vedľa dverí od miestnosti kam ma zavreli. Tie postavy mi boli niečím povedomé. Jedna bola menšieho vrastu s priesvitnými krídelkami v zelených šatách nad kolená a na nohách mala zelené papučky s brmbolcami, vlasy mala tmavočervené. Počkať, kto takto väčšinou chodí? No predsa Zvonilka! No som si istá, že tá by mala mať blonďavou farbou pokrytú hlavu. A druhá postava. Tá bola trošku divnejšie. Totižto bol to kôň. Fialovej farby s krídlami rovnakej farby s odleskam striebornej a strieborným rohom. Čiže niečo ako pegas s jednorožcom, no veď normálne rozhodne vôbec niečím zvláštne. Potom už bola len tma.

-----------------------------------------------------------------------------

Tak a teraz si poprosím názor. Ja viem, ja viem je to desná hovadina ale snáď sa zapáči. Prosím všetkých aby ste poďakovali osôbke, ktorá má rolu jednorožco-pegasa bez nej by to bolo omnoho kratšie a ani by som to nevydala. 

                                                                                                                                                     -  Kathie