Dreamland

Dreamland- 8.časť

Pohľad Kathie:

. Netrvalo ani hodinu od poslania správy a Ann už stála za dvermi.

„Kde je tá štetka?" vrútila sa do predsiene a pohľadom preskúmala chodbu aj obývačku.

„Poď ďalej." Hlesnem mierne naštvaným tónom. Čo je to teraz za novú módu bez pozvania vpadnúť niekomu do domu. Kde sa podekla slušnosť? Otoči sa na mňa a nevinne sa usmeje.

„Prepáč. Som sa pozabudla." Upriami pohľad na svetlomodré dlaždice, ktorými je pokrytá celá podlaha v predsieni a na prvom poschodí. Niekedy dávno boli oblepené nálepkami s kačičkami. Nuž vyzeralo to ako pekný rybníček tak si tam moje nálepky chceli zaplávať. Nič hrozné. Minimálne nie pre mňa. Nebola som totiž tou čo ich dávala dole. Ani som nebola tá, ktorá musela umývať steny keď som na ne niečo nakreeslila. Väčšinou to boli rôzne stromy, hrady z piesku. Jednoducho som sa hrala, že som niekde pri vode. Najlepšie raz som vzala všetky hrnce, išla na cintorín vyhrabala som obrovskú dieru a hlinu doniesla domov. Mala som svoju vlastnú pláž aj s kosťami. Nádhera.Chuderka podlaha si prešla od doby kedy som nebola len malé ružové revajúce teleso čo dokázalo iba žrať, spať, srať

grcať a cikať snáď najhoršími rokmi svojho živote. Ale však treba uznať, že podlahy nemajú dobrý život.Narodia sa a hneď po nich začne kadekto kráčať. Vylievajú sa na ne nápoje, hádže jedlo, rozbíjajú taniere, misky, šálky, poháre, vázy ... komu by sa páčilo žiť takýmto spôsobom? Mne určite nie. Veď chuderka podlaha koľkokrát už musela zaplakať. Nikto si ju neváži. Je mi jej ľúto.

„Nevadí. Stane sa." Pokrčím iba pleciami. Prejdem do kuchyne a ona ma nasleduje. Vychovane si sadne na stoličku pri stene a ticho čaká či jej niečo poviem o našej vražednej vílej štetke.

„Vieš. Ak by si prišla o niečo skôr ešte by si ju zastihla no ona už medzitým niekam zdrhla."

„Nemohla si mi ju chytiť?"

„A čo som ja vílolapka?" zmraštím čelo. Nejdem sa tu prepracovať. Som na to už stará aby som chytala víli. Aj keď ja som skôr vždy bola na motýle., Chytila som ich, odtrhla im krídelká a zavrela ich do ľaše od kyslých uhoriek. Niekto ich volá aj nakladačky. Následne som každých päť minút otrevovala Bena s Cameronom aby mi ich pochválili. A Denisa som ich prinútila zjesť. Vždy keď som mala držať jazyk za zubami som mu iba dala jedného motýla alebo húsenicu a musel to zjesť. Ak to neurobil vyzeralo to asi takto -Benjíííí, Jamiiieee, Nessie rotrhal svoje nové nohavice keď bol s Kyplom.- alebo urobil niečo iné. Jednoducho Nessie je zlý chlapec. Zároveň nechápem prečo som ho volávala Nessie. A už si spomínam. Keď šiel so mnou ako trojročnou na niejakú akciu bol prezlečený za tú príšeru. Chcel tým upútať tú pravú Lochnesku. Och áno, Suziet bola prvá, ktorá mu zlomila jeho vtedy ešte malé srdiečko. Potom to ešte bolo pár ďalších indivíd až sme skončili kde sme teraz. Pravda nemá to ľahké ani teraz. Chudáčik tu plače a smúti, lebo si už týždeň nezapichal s Benom. Pche keď chce mať rozmrdanú prdel nech si ide aj za zvyškom. Sam s Camom ho určite vezmú do trojky. Utvoria pekné kolečko. Cam bude v Samovej riti, Sam v Denisovej a on ho bude mať v Cameronovej prdeli. Nuž krásna bratská láska. Čo viac k tomu dodať.

„Nie si. Dobre dáme si niečo na pitie a potom ju pôjdem rozsekať na kúsočky."

Kyin pohľad:

„Môj brat je pekný tupec. Musíš ho brať s rezervou."Pohladí ma po líci.Vraj tupec. Najväčší kretén na svete. Dokonca ma ani naposledy nevedel urobiť. Prenastavil sa na hentú fľandru.Tá piča skurvená pojebaná mi ešte tvrdo zaplatí za to. Ničí mi môjho chlapa. To nedovolím. A všetko je to Zvonilkina vina! To ona so mnou chcela tráviť čas. Mrcha jedna. Nech si ide pichať so škriatkom.Nie mám niečo lepšie. Vezmem svoj najnovší yPhone a vytočím číslo svojho dávneho kamaráta z detstva. Celkom milý je. To sa mu musí nechať.