2.

69 8 0
                                    

Ospravedlňujem sa za chyby :) Nie som najlepšia v slovenčine, ale píšem väčšinou tak ako rozprávam :) Takže to niekde bude aj tak znieť divne :D 


,,Ahoj. Zajace som dala do bytovky dobre ? Zas sa tam prekúsali potkani a malého pohrýzli. Krvácal." rýchlo som vypotila čo sa stalo tatkovi do telefónu. (Bytovka je taká poschodová búda pre zajacov. Neviem ako to inak povedať.)

,,Dobre. Daj im žrať aj vodu." Povie a zruším ho. 
Nakŕmim a vbehnem do baraku.
,,Si ešte doma?" Zakričím na ségru.
Nikto sa neozýva. Nakuknem do izby, v izbe nik. Okej. Som sama doma. Poupratované je, tak idem do sprchy.
Schmatla som osušku a vbehla do kúpeľne. Pustila som vodu a vyzliekla sa. Pomaly som sa postavila pod sprchu a vnímala kvapôčky vody. Milujem vodu. Niektorý nemajú radi vodu a radšej nechodia ani do sprchy či vane. Ja som tam furt. Milujem vodu. Rada sa kúpem, plávam. Ale nemám rada pak tie premočené starecké ruky. Fuj.
Chvíľu len tak stojím pod sprchou a vnímam prúd vody. Keď ma začne pomaly štípať chrbát, stiahnem sa. Otvorím sprchové dvere a zabalím sa do osušky. Mam rada viacmenej horúcu vodu ako dráždi môj chrbát, pak sčervenie a štípe. Ale len chvíľu. Pak to prejde. Postavila som sa pred zrkadlo a v mysli si odohrala včerajší incident. Mam ho rada. Chcem byt sním kamarátka. Ale keď on to vždy pokazí. Neviem o čo mu ide, ale neverím mu moc. Je to fajn kamarát. Ale stále mam o ňom takú istú mienku ako keď som ho spoznala. Chalan čo nerozmýšľa rozumom, ale vtákom. Dúfam že sa trochu zmenil za tu dobu čo som tu nebola alebo že si stupil trochu do svedomia. Moc tomu neverím, aj keď sa ma o tom snaží silou-mocou presvedčiť.
Vyšla som s kúpeľni a zamierila to do izby, kde čakal Jake.
,,Čo tu robíš?" Nechápavo som na neho pozerala.
,,Prišiel som sa rozlúčiť nie ?" Uškrnie sa. ,,Dnes ideš domov." Skleslo dodá.
,,Eh okej? Aspoň si sa mohol ozvať. Domov idem až navečer." Prejdem okolo neho a zamierim do svojej časti izby.
,,Mohol." Znova sa uškrnie a sadne si na gauč.
Obliekla som sa a sadla si vedľa neho.
Ticho. Mlčky sme sa na seba pozerali.
,,Som doma!" Buchnú vchodové dvere. Postavím sa a idem za ségrou na chodbu.
,,Kde si bola?" Spýtam sa jej.
,,Čo si moja matka že vyzvedáš?"
,,Nie, len sa pýtam." Odseknem a otočím sa na odchod.
,,Je tu Jake?" 
,,Hej." Pomalým krokom idem do izby a počujem jak sestra frfle že tu je Jake. Nemajú sa v láske. Vlastne ani ja som ho nemala, kým mi nedomotal hlavu. Pak mi ublížil a znenávidela som ho zase. Neskor som si povedala že by sme mohli byt aspoň kamaráti. Vždy keď som u otca tak mu napíšem a ideme von. 
,,Nejdeme sa prejsť?" Navrhne Jake.
,,Nie sorry musím sa baliť a zachvíľu dojde Mary z roboty." Odpoviem a ostanem stat medzi dverami.
,,To znamená že by som sa mal asi stratiť." Poznamená.
,,Nie len chod prosím ťa už, lebo zachviľu je tu Marry a zavezie ma." Nepustím ho k slovu a pokračujem ,,Maj sa." Objímem ho a postrčím smer chodba.
,,Tak dobre čau." Objíme ma a odíde.
Zabuchnem dvere a pomaly vykročím smer izba.
,,Bože zas to tu od neho smrdí." Zahundre Dreya.
,,Jak smrdí? Náhodou to voní." odvetím a ona sa zamračí.
,,Čo je? Nehovor že nemám pravdu." pozriem na Dreyu a ta na mňa vypleští oči. ,,Nepočula si že som povedala jak to smrdí?" Zagáni sa a otočí sa mi chrbtom.
,,To hovoríš len preto, aby to vyzeralo že sa ti hnusí a popritom ho žerieš." Uškrniem sa a sledujem jej reakciu. Zvrtne sa a vypleští na mňa oči. ,,Ty si sa úplne pomiatla!!!" skríkne.
Ked sa jej začnem smiať do xichtu, oduje sa a odíde z izby.
,,Trapka. Nepozná srandu." Zasmejem sa a hodím sa na postel.

✖ ✖ ✖ ✖ ✖  

Sedím v aute s Marry a Dreyou, keď mi príde sprava od Matta. Matt je môj bývali. Hmm vlastne decka láska. Boli sme spolu keď sme mali 12, stále sme sa hádali. Vydržalo nám to cca 2 mesiace. Viac nie. Ved, deti. Hah.
Matt: Ahoj:))
Me: Ahoj.
Matt: Tie vlasy ti úplne seknú. Úžasná si *-*

Čože? Vážne? Nepíšeme si. Vždy je to také že sa ozve, píše sladké rečičky, pak keď prejdu 3 dni zase zmizne. Proste ignor. Mimochodom, som prefarbená na tyrkysovú. Som taký malý rebelko. 

Me: Ďakujem ? 0.o
Matt: Ako sa máš? Dlho sme si nepísali:)
Me: Zato môžeš ty. Ja určite nie.
Matt: Prepáč mal som toho veľa, chápeš.
Me: Aha. Jasne. Nevermind.
Matt: Kedy prídeš?
Me: what?
Matt: No že kedy ma prídeš pozrieť. 
Me: Netuším. Mala som tam ísť za kamarátkou, ale nejako nevychádzalo.
Matt: Môžeš spať aj u mňa:))
Neodpisujem už radšej. Neviem čo chce, ale jebem nato.


Kids LoveWhere stories live. Discover now