LESLY:
Rozlúčila som sa s Nisou a Mattovi som nechala odkaz v izbe.
Vyšla som z bytovky a namierila si to k Sziu. Strašne veľa zmeškaných som od nej mala.
Pri vchádzaní do bytovky som natrafila na Emily.
,,Ale ale. Kto že sa nám to tu ukázal. Kde si preboha bola. Vieš ako sme sa o teba báli?"
,,Viem. Prepáč. Už sa to nikdy nestane." usmejem sa.
,,V poriadku, ale daj aspoň vedieť že žiješ trdlo." zasmejeme sa a ona sa spýta ,,Ty už ideš dnes domov?"
,,Áno." skleslo odpoviem.
,,A šak aj nabudúce môžeš prísť. Vždy si tu vítaná" objala ma. ,,Uži si cestovanie." uškrnie sa a odíde.
,,Díky." Poviem skôr pre seba ako pre ňu.
Vošla som do vchodu a nastúpila do výťahu.
Zaklopkala som a celá vystrašená mi Sziu otvorila.
,,Krava sprostá!! Kde si bola?! Vieš ako som sa bála?!" začala kričať.
,,Prepáč. Prepáč. Prepáč a znova prepáč. Už sa to nestane." usmiala som sa na ňu a ona ma objala.
,,Sprostá." zasmiala sa a vtiahla ma dnu. ,,Dnes ideš už domov." skleslo povedala.
,,Ano. Ale prídem ešte neboj sa." drgla som ju a išla na balkón. Sziu išla za mnou a spolu sme si zapálili.
✖ ✖ ✖ ✖ ✖
,,Som doma!" zakričím hneď ako zavriem dvere od bytu. Ticho. ,,Mamí?"
Stále sa nikto neozýval. Hmm. Otvorila som dvere do kuchyne, či nieje tam.
,,Hí! Preboha! Ako som sa zľakla." vybliakla po mne mamka.
,,Kričala som." zasmiala som sa a otočila na odchod.
,,Počkaj. Zajtra máš školu či prax ?" spýtala sa.
,,Prax." odvetila som a odišla do izby.apla som ntbk a hodila sa sním do postele.
*cink* prišla mi správa. Od Matta.
Ahoj. Našiel som tvoj odkaz. Musel som ísť za Jennou jej to vysvetliť, prepáč že som sa nerozlúčil. :/
,,V pohode. Dúfam, že ste to vyriešili. :)" odpísala som.
✖ ✖ ✖ ✖ ✖
*Kikirikííí Kikirikííí!*
Jebnutý budík ! Chcem spať ešte! Ešte cca 5-6min som ležala a pak sa donútila vstať z postele. Poznáte to, keď vyleziete z postele a pri pohľade na ňu, sa tam chcete znova vrátiť, ale nemôžete? Ohh.
Schmatla som veci a išla do kúpeľne. Hodila si sprchu, namaľovala sa a šla rýchlo na bus. Nenávidím toto skoré stávanie. Vždy sa mi chce v autobuse ešte spať, ale nemôžem, pretože by som zaspala a zobudila sa niekde inde než by som mala vystúpiť. Už sa mi to pár krát stalo a prišla som do školy o pár hodín neskôr. Čiže som mohla ísť rovno zase domov.
Nastúpila som do autobusu a sadla si do 5-ky. Vytiahla som si sluchátka (jak inak) a zošuchla sa dolu. Nohy ako vždy poskrúcane na okne. Musím uznať, sedím vážne divne. Ja vlastne ani normálne sedieť neviem. Lel.
Oprela som si hlavu a pozerala sa von oknom. Niekto do mňa šťuchol, tak som sa otočila že kto otravuje ne? Mark. Čo tu ten robí ?
,,Ahoj." usmial sa.
