Po "filme" sme išli do mekáča a napchávali sa.
,,Prasknem asi." Oprela som sa o stoličku a vyfukovala.
,,Nápodobne."
Neudržala som to a grgla si.
,,Oh tá úlava." Vyfúkla som vzduch a chytila sa za brucho.
Mark sa začal smiať a ja som jak blbá na neho civela, že čo je.
,,Čo sa smeješ?" spýtala som sa.
,,Ešte som sa nestretol s babou, ktorá si grgne a nehanbí sa zato." odpovedal a ďalej sa smial.
,,Problém?" zdvihla som jedno obočie.
,,Nie." usmial sa a napil sa kofoly.
Chvíľu som ho sledovala, ako to do seba všetko hádže. Ja som už dávno dojedla. Nerada sa prplem s jedlom, keď som hladná ako vlk.
,,Ideme?" Spýtal sa ma, keď dojedol.
,,Môžme." odvetila som a on vzal tácky a išiel ich zaniesť.
Keď sa vrátil, vyšli sme z mekáča a išli rovno k autu.
,,Kam ideme?" spýtal sa.
,,Ty si navrhol kino, ja mekáč. Teraz si na rade ty." zasmiala som sa a on sa chytil za bradu a rozmýšľal. Vyzeralo to dosť pofidérne, keďže on žiadnu bradku ani fúzy nemal.
Podľa výrazu som už tušila, že ho nič nenapadá.
Usmial sa a konečne zo seba dostal ,,Poďme sa prejsť, nech to trochu strávime."
,,Okej." neprotestovala som, pretože s tolkého sedenia ma už riť bolela.
Z auta vytiahol sve mikiny a jednu mi podal.
,,Pre istotu." umial sa a ja som ai ju vzala. Bola taká jemnučká, teplá a voňavá. Oh ako ja milujem chalanské veci.
Kúsok od mekáča je jazero a park. Vydali sme sa smerom k nemu a rozprávali sa a o všelijakých možných kravinách.
Keď sme prišli na miesto, sadli sme si na lavičku a sledovali jazero, ktoré pohlcovala tma. Na oblohe vyskakovali hviezdy, fúka jemný vánok ale i tak bol chladný. Rozsvietili sa lampy, boli malé ale svetka dávali dosť. Pri každej lavičke bola jedna. A takto to išlo okolo celého jazera.
,,Je tu naozaj pekne. Neklamala si." Usmial sa a mne po chrbte prešiel mráz. Neviem či od zimy alebo stoho ako sa na mňa pozerá.
,,Ja viem." úsmev som mu opätovala. Otočila som sa k jazeru a spomínala som.
Sem sme chodievali ako deti s Mattom. Vždy keď sa naše babky/starké chceli ísť prejsť, išli sme snimi. Vedeli sme, že pôjdu sem. Je tu fakt krásne a ich to ukľudňovalo.
V lete sa tu dá aj kúpať a naopak v zime zase korčuľovať. Je tu fakt krásne. Nieje to tu ako na iných miestach, že iba cez niektoré ročné obdobia tu je pekne. To jazero si ma niečim získalo. Niečim neopísateľným. Som rada, že nás sem dotiahli.
Pamätám si, ako nás sem prvý krát dotiahli.
,,Poď s nami. Obľúbiš si to tam." usmiala sa na mňa starká a natiahla ku mne ruku.
,,Nie! Je to ďaleko!" frflala som.
,,No a čo ? Ale je tam krásne a môžte sa tam hrať. Ide aj Matt s babkou. Poď s nami. Bude sa ti tam páčiť." stále mala načiahnutú ruku mne.
,,A čo keď sa mi to tam nebude lúbiť?" zákerne som zdvihla obočie a provokarým som sa usmiala.
,,Tak ťa tam už viac volať nebudem. Ale ver mi. Bude sa ti to tam páčiť." Stále sa usmievala a chytila ma za ruku ,,tak poď ty herečka." povedala a potiahla ma.
,,Fajn." odula som spodnú peru a nechala sa ťahať ako hračku.
Keď sme prišli na dané miesto, uvidela som krásne veľké jazero, na ktorom plávali kačky. Veľká kačka a za ňou malé kačičky. Pri brehu sa vyhrievali na slniečku labute a dokonca som tam zbadala aj jednu korytnačku.
S Mattom sme sa rozutekali a robili im zle. Keď na nás zasyčali, zľakli sme sa a utekali za starkou.
Tie nás len vysmiali, že to máme zato ako sme sem nechceli ísť.
Boli sme tam celý deň. Keď sme prišli domov, starká ma uložila do postele a spýtala sa ,,No čo myšička. Páčilo sa ti to tam?"
Vykukla som s pod periny a prikývla.
,,Vidíš? Mala som pravdu." Zasmiala sa a pobozkala ma na čelo. Pohladila po vlasoch a odišla z izby.
To boli časy. Keď nás nič netrápilo. Udobrovali sme sa cukríkmi, naháňali sa popri jazere, pozerali rozprávky. Nerozdeľovali sme vzťahy, či je to kamarát alebo frajer. Nehádali sme sa kvôli veciam, na ktoré nejde zabudnúť.
Nepoznali sme internet a ako nám bolo dobre. Z rozjebanými kolenami sme sa dojebali domov, celý od blata či od sena. Hlavné bolo, že sme sa dokázali zabaviť aj bez telefónov, bez internetu.
Teraz nejdem na wc ani bez telefónu. Nespravím bez neho ani krok.
Facebook a celý internet nás skazili.
Ale to neznamená, že spomienky sa vyparili.
Spomienky či krásne chvíle navždy ostanú a môžme byť za ne vďačný ľuďom, s ktorými sme ich prežili.
Niekedy.
Niekedy fakt ľutujem, že som spoznala Matta. Ale niekedy ľutujem viac to, že odišiel tak ďaleko. Pretože sa tam zmenil a už to nieje on. Možno je. Ale tak hlboko, že je až nemožné v ňom nájsť toho starého Matta.
,,Nad čím tak tuho rozmýšľaš?" ozval sa Mark, až som sa ho zľakla.
,,Nad ničím. Len som spomínala, keď som tu bola prvý krát. Ešte ako malý špunt." zasmiala som sa a on sa len usmieval.
,,Milé" stále sa usmieval.
,,Niekedy mi chýbajú tie staré detské časy." Presunula som zrak z Marka na svoje tenisky.
,,Aj mne." šepol a ucítila som na svojom páse jeho ruky. Naklonil ma aby som sa o neho oprela a ja som neprotestovala, pretože mi začínala byť kosa.
,,Pamätám si keď som mal 8 a prišiel som domov s rozbitým nosom a kolenami. Matka hneď vyvádzala, že čo sa stalo, že si mám dávať pozor na seba a pod. Otec sa len smial a opýtal sa ma ,,Plakal si?" pokrútil som hlavou a on ma potlapkal po pleci a povedal ,,Už je s teba chlap." Celý natešený som vybehol na ulicu a kričal UŽ SOM CHLAP!" zasmial sa a ja som sa pridala.
,,Nechceš mi napodobniť, ako si sa pri tom tváril a tak ?" odtiahla som sa a uškrnula.
,,Nie." zo smiechom pokrútil hlavou.
,,Prosiiiiim!!!" nahodila som "sad face"
,,Faaajn ale nebudeš sa mi smiať." Postavil sa.
,,Dobre." Vystrela som sa s kamennou tvárou.
"UŽ SOM CHLAP! UŽ SOM CHLAP! UŽ SOM CHLAP!" kričal a pobehoval pri tom akoby zbadal ako po ňom lezie pavúk.
Začala som sa smiať ako zmyslou zbavená.
,,Heej!" zatváril sa urazene.
,,Sorry. Tak takýto záchvat smiechu som ešte nedostala." ďalej som sa smiala a on si odul spodnú peru.
,,Sa s tebou néhrám!" Prekrížil si ruky na hrudi a sadol na zem.
,,Vstávaj lebo prechladneš." stále som sa smiala a on sa odul.
,,No ták! Veď si už chlap!" znova som vybuchla do ujebou a on sa mi otočil chrbtom.
Pribehla som k nemu a skočila na neho. Nečakal to a tak sme spadli na zem.
Ležala som na ňom a naše pohľady sa stretli.
Heil!
Ďalšia časť je na svete :)
Dúfam, že ste mali lepší deň ako ja :)
(Prievan je sviňa a prax ešte väčšia)
Snáď sa páčila:)
Každý vote či comment poteší :)
Btw: Sú tam chyby a niekde aj zrejme navyše slová keďže sem to písala v buse a pritom sledovala cestu a pozabudla sa čo sem predtym pisala ._. Tak sa vopred ospravedlňujem :)))
Metalu zdar!
Lejla /,,/
