6.

60 6 0
                                    

Oh bože toto bola krutá noc. Nevyspatá, po opici trocha, zmätená a dolámaná s tvrdej postele. Vstala som a prešla rovno do kuchyne, kde sedela už Emily.

,,Dobré ráno." pozdravím a nalejem si kávu.

,,Dobré aj tebe. Vyspatá?" spýta sa Emily a odpije si s kávy.

,,Tak trocha." usmejem sa na ňu a prisadnem si. Chvíľu sedíme mlčky a jedna na druhú nenápadne hádžeme očkom.

,,Ooo bože asi mi hlava praskne." vo dverách sa zjaví Sziu. Tá teda vyzerá. Strapatá, rozmazaná a hlavne po opici.

,,Tam si vezmi tabletku." ukáže Emily na šuplík. Sziu si vezme tabletku a prisadne si ku mne. Hlavu si položí na moje rameno a spýta sa ,,Ako to, že tebe nič nieje?"

,,Lebo viem piť. A moc toho som včera nevypila." zasmejem sa a ona zdvihne hlavu.

,,Mimochodom. Kam si zmizla ? Povedala si že ideš na vzduch, že hneď a vrátiš a nevrátila si sa." začne Sziu urazene. ,,Nechala si ma tam samú. Nieže by tam nebola sranda, ale aj tak." našpúli ústa akože "sad face".

,,Prepáč trošku som sa zdržala v parku. Potom som sa išla prejsť, bolo tam dusno. A potom som ťa stretla pri vchode. Písala som ti aj SMS, že idem už domov, aby si ma zbytočne nečakala." poviem, na čo Emily vstane zo stoličky a odíde.

,,Čo jej je ?" spýta sa ma Sziu.

,,Ogrcala si jej nový kabát." zadržím smiech a ona na mňa hľadí ako na zjavenie.

,,Nié to fakt ?" chytí sa za hlavu.

,,Fakt. Pomáhala som jej to vyčistiť a pak si šla ľahnúť. Je tam veľký žltý fľak."

,,Omg zabije ma. Teraz nie, ale ako odídeš, udusí ma v spánku a hodí to na Caspera."

,,Vážne ? Na Caspera ? Tvoja chyba, nehádž ho do toho. Je to nevinný duch." zasmejeme sa a odpije si z mojej kávy.

,,Chutí ti cudzia káva?" spýtam sa.

,,Ani nevieš ako." zasmeje sa a pomaly sa presunieme na balkón, kde si zapálime.

✖ ✖ ✖ ✖ ✖

Zazvoní mi mobil. Utajené číslo? Wtf ?

,,Ano ?" zdvihnem to.

,,Ahoj Lesly to som ja Matt." ozvalo sa z druhej strany. Až som zabudla dýchať.

,,Počkaj nezruš ma prosím." pokračuje, akoby vedel, že ho chcem zrušiť. Vlastne mal pravdu. Bola som ticho a chcela to rýchlo zrušiť, hneď ako sa ozval.

,,Dal som si utajené, pretože inak by si ma nezdvihla." pokračuje a čaká kým niečo poviem.

,,Čo chceš?" spýtam sa a Sziu na mňa pozrie výrazom Čo sa deje ? Naznačím jej že Nič.

,,Dnes máme skúšku a chcel som, či by si neprišla." po chvíľke zo seba vypotí. Ako vážne ? Okey.

,,Načo ?"

,,Len tak. Povedala si, že neviem byť kamarát, tak to skúšam znova a znova. Nevzdám to. Boli sme dobrý kamaráti a pokazilo sa to. Pokazil som to, tak to skúšam napraviť hocijako to len ide. Aj s blbosťami. Prosím Lés." tak mi už dávno nepovedal. Možno mu môžem dať X-tú šancu. Ale už poslednú.

Kids LoveWhere stories live. Discover now