Ráno som sa zobudila cca o 9, spravila rannú hygienu, namalovala sa a šla si spraviť kávu. Nikdy...Nikdy nejdem nikam pokiaľ nevypijem kávu. Každé ráno pekne kávička a cmoga.
Sadnem si na balkón, v jednej ruke káva a v druhej cmoga (cigareta). Začnem premýšľať, čo je chyba. Veľká chyba. Pretože ako inak sa v mojich myšlienkach sa znova ocitol Matt. Srsly?! Prečo ho nemôžem dostať z hlavy ? Už prešli 3 roky. 3 skurvené roky a stále sa mi serie do snov a do života. Po rozchode nechcel byť ani kamarát. Okej. Znášalo sa to ťažko, ale dalo sa to prežiť. Neskôr si zmyslel, že by sme mohli byť kamaráti. Povedala som si že šak prečo nie. Za pokus nič nedám.
Vždy keď sa ozval, trvalo to cca 3-dni max týždeň. Potom sa už neozval. Ignoroval ma. Mrzelo ma to. Myslela som si, že sa zmenil, ale nezmenil. Nikdy sa nezmení.
Keď mi nedávno napísal, tak sa mi pýšil tým, že ma frajerku, s ktorou je šťastný a teší sa kedy si s ňou zajebe. Trochu ma to zarazilo, ale zahodila som to za hlavu a ignorovala to. Skôr ma desí to, že má frajerku a mne vypisuje sladké rečičky, slovíčka a podobné chujoviny. Dopila som kávu, dofajčila a vybrala sa do izby. Schmatla som veci a hodila ich na chodbu.
,,Už ideš?" dobehne mama.
,,Pomaly aj áno. 10:15 mi to ide a je už 10." odpoviem a obujem sa.
,,Nieže niečo vyvedieš." zasmeje sa mama.
,,Ja ? Ale prosím ťa." zasmejem sa tiež. Vezmem tašky a kľúče a zabuchnem dvere. Mám všetko ? Snáď áno. Mobil, nabíjačka, kľúče, peňaženka, chlast, cmogy, oblečenie a slúchatka. Mám všetko. Dúfajme.
Zbehla som dolu schodmi a bol tam zase. Potichu som sa snažila okolo neho prejsť, keďže bol otočený chrbtom ku mne, ale môj milovaný chlast ma prezradil. Flaše o seba buchli a on sa otočil.
,,Háái" vydala som zo seba pofidérnym hlasom.
,,Ahoj" odzdravil s úsmevom. ,,Cestuješ niekam?" spýta sa.
,,Omm nom, dá sa tak povedať. Idem za kamarátkou." odpoviem a chystám sa na odchod ale zastaví ma.
,,Prepočul som tvoje meno." vyceril na mňa biele zuby.
,,Lesly, ty?"
,,Mark." skoval zuby a nahodil jemný úsmev.
,,Utekám. Maj sa." otočila som sa a vybehla z vchodu.
✖ ✖✖✖✖
Vystúpila som z busu, zapálila si a pomaly sa vydala na cestu k Siuzinej bytovke.
,,Lesly?" niekto na mňa zavolá. Otočím sa, no keď ho zbadám, zamrznem. Matt.
Dobehol za mnou s úsmevom. ,,Ahoj"
,,A-hoj." zakokcem. Kurvá!! Celú cestu som sa modlila aby som ho nestretla. Nieže by som sa vedela modliť, ale chápete.
,,Prečo si nepovedala, že prídeš." stále sa usmieva. Tie krásne oči, sladký úsmev a blonďavé vlasy po ramená. Je taký dokonalý. Pamätám si ho ešte keď mal 12, také rozkošné deculo, a teraz taký jebavý chalan z neho. Ohh.
,,Prišla som za kamoškou." vypotila som z seba po chvíli.
,,Aha. Nevadí. Aj tak si mohla povedať, že prídeš." stále sa usmieval.
,,Mohla no."
,,Teraz ideš za tou kamoškou ?" spýtal sa a tým prerušil trápne ticho.
,,Ano. Maj sa." otočila som sa a kráčala ďalej.
,,Počkaj!" potiahol ma za ruku. Pri jeho dotyku ma rozbolelo brucho. Nadýchla som sa a otočila. ,,No?"
,,Neskočíme na drink alebo len tak von?"
,,Porozmýšlam." pustil mi ruku a ja som ďalej pokračovala v ceste, dúfajúc, že ma už nezastaví.
Celá roztrasená som prešla cez park, kde som si rýchlo musela sadnúť a zapáliť. Ruky sa mi triasli, brucho ma bolelo a v hlave chaos. Nechcela som ho stretnúť. Vždy sa mi snažil len domotať hlavu a pak sa znova vytratiť. Bez jediného slova sa vyparil. Doslova. Vie, že mám na neho slabosť a tak to využíva. Vždy ma berie ako samozrejmosť.
Potiahnem si a pomaly vyfukujem dym. Dofajčenú cigaretu zahasím, pozbieram sa a kráčam ďalej. Už to nieje ďaleko. Keď prejdem cez park krížom, tak len cez cestu a to prejdem okolo jednej bytovky a v druhej býva už Sziu.
Zazvoním, dvere zabzučia. Potiahnem ich k sebe a vbehnem dnu. Privolám výťah a čakám. Nastúpim a stlačím číslo 7 a už sa veziem. Aspoň nemusím vliecť tu ťažkú tašku hore schodmi. Keď som tu bola naposledy, bol výťah pokazený. Viete si to predstaviť ? Pokazený výťah a musíte šlapať hore schodmi až na 7 poschodie ? Ešte že nebýva na 12-ke. To by ma asi šlak trafil.
,,Lesly!" zavolá na mňa Siuzina mama Emily.
,,Ahoj." pozdravím a objímem ju. Pomôže mi s taškou, ale stou kde mám oblečenie. Tú s chlastom si vezmem radšej sama.
,,Aká bola cesta?" začne sa vypytovať Emily.
,,Viéš čo, dala sa. Našťastie už nieje taký hic, takže sa to dalo vydržať." odpoviem a položím tašku pri postel. Emily mi podá aj tu druhú a tú položím vedľa tašky s chlastom.
,,Dnes mám nočnú, takže nie že sa budú susedia sťažovať." začne Emily a pri tom kýve s prstom, ako keď chcete pokarhať psa. NONO! NESMIEŠ!
,,Neboj sa." zasmiala som sa a sľúbila jej, že sa nič nestane. Teda aspoň dúfam.
,,Som doma!" otvoria sa dvere a Sziu zakričí. Rozbehnem sa za ňou na chodbu a skočím. ,,Všetko najlepšiéé!!!" odtiahnem sa a ona na mňa vypleští oči.
,,Čo tu robíš?" nechápavo pozerá.
,,Môžem kľudne aj odísť." zatvárim sa urazene, na čom sa začneme hneď smiať.
,,Som rada že si prišla." objíme ma a ja jej objatie opätujem.
,,Káva!" zakričí Emily.
,,Rýchlo dobehneme do kuchyne, vezmeme si kávu a všetky 3 si pôjdeme sadnúť na balkón.
,,Konečne ťa môžem ponúknuť." Sziu mi podá cigaretu a ja si ju vezmem.
,,Vďaka." zasmejem sa a zapálim si.
,,Tak ? Čo škola?" začnem, na čo sa ozve hneď aj Emily. ,,No ? To by som bola aj ja zvedavá." nahodí vážny výraz.
,,Nič. Nuda." odpovie Sziu.
,,No len aby. To tvoje NIČ poznám veľmi dobre." povie Emily. Dopijeme kávu, dofajčíme a poberieme sa dnu.
,,Nejdeme sa prejsť? Vždy keď som prišla, buď bol hic, alebo zima." začnem a čakám čo povie Sziu.
,,Môžme." usmeje sa a ja vytiahnem s tašky Nicolaus-ku a šupnem ju do kabelky. Tento krát som si už nebrala malinkú kabelku, ale takú trošku väčšiu. Akurát na 1-2 veľké flaše.
