MYSTERIA

Žiarlivosť / 8.

Zbrklo odskočím od Nicolasa a rozhliadnem sa okolo seba. Z hlbín lesa k nám kráča tmavá mužská postava.

,,Toto je dôvod prečo si odišla ?"

Akonáhle začujem ten hlas ,strasie ma. Môj nastávajúci k nám kráča sebavedomo so zdvihnutou hlavou.

,,Vieš veľmi dobre prečo som odišla" vyšteknem a zovriem Nicolasovú ruku pevnejšie. Andrewové pery sa skrútia do úškrnu.

,,O čo tu ide ?" zavrčí Nicolas vedľa mňa.

,,Snow ?"dožaduje sa odpovede.

,,Ona ti to nepovedala" smeje sa Andrew, ktorý si celú situáciu evidentne užíva. Nicolasové oči sa zabodnú do tých mojich bažiac po odpovedi.

,,Snow je..."

,,Andrew neopovažuj sa" zakričím. Zúfalstvo a hnev sa vo mne miešajú ako v mixéri.

,,...moja snúbenica" zazubí sa Andrew. Nicolas vytreští oči. Mlčím. Nemá cenu klamať alebo popierať. Nicolasov prekvapený výraz vystrieda pobúrenie.

,,Snúbenica ?!" zúri. Ruky zviera do pästí takou silou ,až mu obelejú hánky. Prisahám, že práve zavrčal. Nicolasové oči zmenia farbu. Zo smaragdovo zelenej sa stáva nebeská modrá, ktorá v šere žiari jasnejšie než čokoľvek naokolo. Bol to on. Celý ten čas. K nemu som bola priradená.

,,To si ty, " zašepkám s Nicolasom v ten istý moment. Jeho tvár o trochu zmäkne. Hľadím na jeho krásne oči. Andrew bol preč. Zmizol.

,,A ja hlupák som tomu starcovi neveril, " pokrúti hlavou a karhá sám seba.

,A-akému starcovi ?" vykoktám.

,,To je jedno, " nasadí obranný postoj a ruky si schováva do vreciek.

,,Čo ti povedal ? " spýtam sa ráznejšie. Nicolas sa na mňa prekvapene pozrie.

,,Povedal, že nájdem dievča s modrými očami. Budem jej spása alebo smrť. "

Teraz to viem stopercentne. Teraz som bola jeho. Koľko toho Nicolas vie ? Rozhodne vie o našom ,,spojení a o tej veci s očami. Prepadne ma myšlienka, či vie aj o mojej mysteria. Nemá to odkiaľ vedieť. Zostávam na neho civieť bez jediného slova.

,,Čo všetko vieš ?" spýtam sa priamo. Nicolas vyzerá zarazene. Nepríjemne sa ošije. Rukou si pretrie pokožku na šiji.

,Ja..." zasekne sa, ako keby rozmýšľal, zvažoval.

,,Ty...?"

,,Viem o tom spojení. Nič viac." povie napokon. Zdá sa mi to, alebo mi práve klame ? Mesačný svit osvetľuje Nicolasovú tvár. V tom šere pôsobí temne, priam hrozivo.

,,Nič viac ? " spýtam sa stále nedôverčivo.

,,Nič viac" prikývne. Jeho ruka sa priblíži k mojej tvári. Dlhými prstami mi zastrčí neposlušný prameň vlasov za ucho. Mimovoľne ma strasie. Nicolasovi sa na líciach objavia jamky. Nepatrne sa usmeje. Je to taký polo úsmev.

,,Povedz mi niečo o svojej rodine, " vyzve ma. Zarazím sa. Nikdy som nikomu z vonka o svojej rodine nerozprávala. A teraz tu predo mnou stojí chlapec, nedočkavo prahnúci po odpovedi.

,,Tak," odmlčím sa, ,,môjho brata už poznáš."

Prikývne. Oči mu horia nedočkavosťou.

,,A rodičia ?" vypytuje sa ďalej. Nikdy by som nepovedala, že práve on bude zvedavý typ človeka. Myslela som si, že ho okolitý svet nezaujímal.