MYSTERIA

Dobrú noc/ 19.

Sedím na malom gauči v herni Hunterovcov. Nicolas sedí vedľa mňa, hoci ho jeho bratranci prehovárali, aby išiel hrať s nimi biliard. Vyorane pozorujem ako ľudia, ktorí zabili moju matku sa zabávajú, zatiaľ čo mne ide puknúť srdce od žiaľu. Túžim po odplate. Chcem im ublížiť, ale nemám dosť síl. Nie som ako oni. Nie som vrahyňa. Na svete je dosť tragédií aj bez toho ,aby som vytvárala ďalšie. Z tohto pohľadu vyzerajú Hunterovci ako normálna britská rodina. Smiešne. Ako sa niečo také skazené a zlé môže schovať za masku krásy a nevinnosti ? Pripomínajú mi mačkovité šelmy. Sú vznešené a majestátne, pokiaľ ťa nepohryzú. Nicolasová ruka sa zosunie nižšie a spojí sa s tou mojou. Bedlivo ju zovrie. Jamky v jeho lícach sa prehĺbia a ja sa trochu uvoľním. Opriem si hlavu o jeho hruď. Počujem ten najkrajší zvuk na svete. Môžem doslova cítiť, ako jeho telo žije. Dýchanie sa mieša s údermi srdca v nádhernej symfónii. Zabudnem na to, že ľudia, ktorí mi zabili mamu stoja predo mnou. Už mi je to jedno. Nicolas ma opäť vyliečil. Vyliečil moju túžbu po pomste. Zatváram oči a hlavu schovám do jeho mocnej hrude. Vonku sa strhne lejak. Blesky šľahajú jedna radosť. Búrka sa stáva čoraz silnejšou. Hunterovci už dávno prestali hrať biliard. Všetci sledujú dianie za oknom.

,,Snow ty si..."?

,,Ja to nerobím," šepnem.

,,Ak nie ty,  tak kto potom? Dokonca aj pre Londýn je toto počasie extrémne," mrmle. Poznám len jednu osobu okrem mňa, ktorá vie ovládať počasie. Otec. Prišiel pre mňa.

°°°

Neveriacky hľadím na svojho brata. Ale na to, čo z neho zostalo.

,,Nath, počúvaj ma. Otec prišiel. Chápeš ? Prišiel si po NÁS !" už kričím. On sa však naďalej usmieva ako slniečko. Mám sto chutí dať mu facku, aby sa konečne prebral, ale neurobím to.

,,Príliš si to pripúšťaš. Vedela si, že Kate voní ako ruže ? Krásne červené..."

,,Ó môj bože ! Čo to s tebou porobila Nath ?!" nariekam. Toto nie je môj brat. Bezradne sa pozriem na Nicolasa. Povzdychne si a pristúpi k Nathanielovi.

,,Nath, keď príde tvoj otec, vezme vás domov a už nikdy Kate neuvidíš," vraví smrteľne vážnym tónom. Bratová tvár stmavne.

,,Neuvidím ?"

,,Neuvidíš," prikývne.

,,Musíme ho zastaviť !" skríkne Nath. Poskakuje z jednej nohy na druhú a ja začínam uvažovať, či netrpí hyper aktivitou. Pohoršene sa na neho pozriem. Správa sa, ako keby som mu to celý čas nehovorila. Počasie vonku sa ani o trochu nezlepšilo. Otec je blízko. Cítim to v kostiach. Po celý zvyšok večera sme sa snažili nájsť spôsob, ako ho zastaviť. Nicolas má známeho v miestnej knižnici, ktorý nám priniesol staré dokumenty o nadprirodzených bytostiach. Hľadali sme čokoľvek, čo by nám pomohlo.

,,Je to stratené. Nič nenájdeme," funím. Chrbtica ma začína bolieť od dlhého sedenia nad starými papiermi. Vystriem sa, ale nepomôžem si. Bodavá bolesť mi oblapí stavce a ja zakňučím.

,,My na niečo prídeme," upokojuje. Nepomôže to. Prepadne ma strach. Nechcem ísť domov. Nechcem si vziať Andrewa a za žiadnu cenu nechcem opustiť Nicolasa. Podráždene prevraciam strany starých papierov. Vôňa starých rukopisov mi udrie do nosa. Všetky smrdia ako špinavé ponožky. Krčím nos a zadržím dych. Skôr či neskôr sa nadýchnuť však musím. Zacítim rýchlo rútiaci sa predmet v mojom okolí. Zbesilo sa obzerám okolo seba. Sklo na okne sa rozbije a vec, ktorá ho rozbila sa rúti priamo na mňa. Okamžite použijem telekinézu a letiacu vec zastavím. Veľký kameň dopadne na dlážku a ja na neho hľadím ako obarená.