MYSTERIA

Mortem / 26.

Na cestách sme už niekoľko dní. Čas je náš najväčší nepriateľ. Dnes je 22.12., čo znamená, že nám zostávajú ešte dva dni. Večer by sme už mali byť na mieste. Cesty sú zasnežené, takže sú dosť veľké kolóny. Navyše, veľa ľudí ide na sviatky domov za rodičmi. To len ja sa chystám premôcť môjho otca v boji na život a na smrť. Prepadne ma pocit viny. Dlho som nebola pozrieť mamu. Naposledy, keď som bola ešte v paláci. Pozriem sa na Nicolasa a neubránim sa smiechu. Začne sa rozčuľovať a nadávať v jazyku, ktorému nie tak celkom rozumiem, iba pretože Nath mu robí vzadu bordel. Brat to má evidentne na háku. Spokojne si rozhadzuje papieriky od cukríkov naďalej. Toto bude ešte dlhá cesta.

°°°

Zastavíme pred veľkou ošarpanou budovou. Nie je na nej nič zvláštne. Až na neuveriteľný počet vrán na nej.

,,Sú to havrany," poučí ma brat. Atmosféra je pochmúrna a chorá. Mŕtva. Mortem. Po latinsky smrť. Jednoduché, ale výstižné. Čierne havrany dodávajú prostrediu prirodzenú nevľúdnosť. Kráčam po zasneženom asfalte. Úprimne začínam ľutovať, že som si neobula čižmy. Cez tenkú látku mojich tenisiek prechádza chlad. Zapriem sa do železných dverí. Sú pokryté hrdzou a pôvodný náter takmer nevidno. Silno zatlačím, ale dvere sa ani len nepohnú.

,,Ukáž," ozve sa smiech za mnou. Nicolas sa za mňa postaví a zaprie sa do dverí. Nenamáha sa. Otvorí ich, ako keby neboli primrznuté dvadsať centimetrovou vrstvou ľadu. Vstúpime dnu. Miesto sa zdalo byť zreteľne pokojné iba z vonku. Vnútri to žije. Nadšené výkriky ľudí robia toto miesto o niečo menej strašidelné.

,,Nicolas, kamarát môj ! Čo ťa sem privádza ?" príde k nám muž v strednom veku. Má silný taliansky prízvuk. Jeho výraz je vo všeobecnosti priateľský, ale jeho vyšportovaná postava trochu odradzuje. Jeho rysy tváre sú ostré. Napriek tomu ich nemá až také ako Nicolas, aj keď je medzi nimi značný vekový rozdiel. Znepokojene sa rozhliadam okolo. Všetci sa na nás dívajú. Presnejšie na mňa. Neuniklo mi, že som jediné dievča v miestnosti. Čumia na mňa ako na kus mäsa a ja túžim po tom zmiznúť. Nath vedľa mňa tiež nie je práve dvakrát nadšený. Zato Nicolas je úplne pokojný. Koľkokrát už toto miesto navštívil ? Všetci v rukách držia nejaké zbrane, ochranné prvky alebo iné veci, ktoré vlastní aj Nicolas. Sú to lovci. Všetci do jedného. Tvár sa prirodzene.

,,Francisco ! Dlho sme sa nevideli." Usmeje sa a bratsky ho potľapká po chrbte. ,,Potreboval by som s niečím pomôcť." Francisco prikývne a prikáže nám,aby sme ho nasledovali. Vnútro budovy je detailne prepracované. Je to vážne zaujímavá stavba, ale pre mňa, pre žitie v nej ,je neprijateľná. Všade je samé železo. Železné mosty, rebríky, zábradlia, stoly, stoličky....Vôňa nečistého kovu mi dráždi čuchové bunky. Prechádzame úzkou chodbou. Sotva sa do nej zmestia dvaja ľudia. Francisco otvorí dvere na konci chodby. Vojdeme dnu a ja od zdesenia takmer vykríknem. Až teraz mi dochádza pravý význam slova mortem. Miestnosť je ,,vyzdobená" mŕtvymi zvieratami. Líšky, jelene, medveď, tiger, puma... V duchu ich všetky rátam. Prídem k rohu miestnosti, kde visí najcennejší úlovok. Levica. Špičkami prstov sa dotknem jej jemnej srsti. Cerí na mňa zuby a vyzerá byť živá, ale v jej očiach je prázdno. Viem, že to nie je mama. Mama je pochovaná na cintoríne za palácom. Avšak pri pohľade na zúbožené zviera sa mi tlačia slzy do očí.

,,Výstavný kus, že áno ? Chytili sme ju v tunajších lesoch. Stále mi vŕta hlavou, ako sa sem dostala," povie Francisco pyšne. Chcem mu niečo štipľavé odseknúť, ale Nicolas ma okamžite stiahne na stranu a prikáže aby som mlčala. Poslúchnem.

,,Tak vravte, s čím vám môžem pomôcť ?" usmeje sa na nás. Mám sto chutí mu ten úsmev zmyť z tváre.

,,Myslím, že bude lepšie, keď ti to ukážeme," odpovie Nicolas a pohybom pier mi naznačí, čo sa chystá urobiť. Obaja sa postavíme na štyri a naraz sa premeníme. Franciscov výraz je na nezaplatenie. Zasmiala by som sa, kebyže nie som vo vlčom tele.

,,Svätá Mária !" vykríkne a odskočí na stranu. Rukami si pretrie oči a znova sa na nás celý v šoku pozrie. Je zdesený. Ani sa mu nečudujem. Jeho kamarát sa práve premenil na vlka rovno pred jeho očami. To vyžaduje určitú dávku zdesenia.

°°°

,,Takže, ak to chápem správne, prišli ste sem, aby ste zabili jej otca, pretože ju chce vydať za niekoho iného a teba od žiarlivosti ide pretrhnúť ?" pýta sa Francisco po dôkladnom spracovaní informácií. Zarazí ma, že sa po toľkom vysvetľovaní spýta práve na toto.

,,Nechceme ho zabiť, iba pripraviť o moc. A mňa nejde pretrhnú.." Hlasno si odkašlem a zdvihnem jedno obočie.

,,Možno trošku," zamumle a skloní hlavu. Francisco sa zasmeje a takmer pri tom spadne zo stoličky. Za tých pár hodín, čo ho poznám, som stihla usúdiť, že sa smeje skoro stále. Je typ človeka, ktorý sa rád zabáva.

,,Páčiš sa mi Snow, si prvá, ktorá ho dokázala uzemniť," zachechce sa. Usmejem sa, zatiaľ, čo Nicolas sa zamračí.

,,Fajn, tak pomôžeš nám ?" zavrčí nespokojne. Prekríži si ruky na hrudi a ja na neho pobavene hľadím. Vyzerá ako malé dieťa.

,,Jasné, že vám pomôžem," usmeje sa a podá nám obom ruku. Príjmem ju a potrasiem mu ňou.

,,Tak, ideme zahájiť tréning," postaví sa a my ho nasledujeme. Ukáže nám našu izbu. Nath má izbu hneď vedľa. Doteraz neprehovoril ani slovo. Nie je práve vo svojej koži. Jeho izba je hneď vedľa našej. Vojdem do izby. Železo. Samé železo. Zhlboka sa nadýchnem a okamžite idem otvoriť všetky okná. Nepomôže to. Ten otrasný pach kovu tu stále je. Tak moment. Prečo je tu len jedna posteľ ? Hypnotizujem ju pokiaľ nepríde Nicolas. Ihneď odvrátim zrak a pozriem sa na neho. Ani jeden nič nepovieme. Príde až ku mne. Rukami sa zaprie o stenu za mnou. Perami sa dotýka mojej lícnej kosti. Obtrie sa o moje ucho a odtiahne sa. Prstami ma pohladí po spánku a usmeje sa. Priloží svoje pery ku tým mojím. Nežne nimi hýbe a ja sa musím premáhať, aby som nezjačala nadšením. Vášeň v mojom tele sa stupňuje. Objímem ho okolo krku. Dravosť bozku sa zväčšuje. Chytí ma za stehná a zdvihne. Automaticky si obmotám nohy okolo jeho trupu. Hodí ma na posteľ. V sekunde leží nado mnou. Začne ma bozkávať na krku, až ku kľúčnej kosti. Vzdychnem. Vyzlečiem si tričko a odhodím ho do neznáma...