MYSTERIA

Epilóg

O 10 rokov neskôr

Nicolas

Nepokojne sedím na tvrdej nemocničnej stoličke. Hryziem si vnútornú stranu líca a nepríčetne hľadím na dvere, z ktorých má vyjsť doktor. Neverím, že je to konečne tu. Po tých náročných mesiacoch moja žena konečne rodí.

,,Vy ste pán Hunter ?" opýta sa ma starý muž v bielom plášti. Vyskočím na nohy a zbesilo prikyvujem.

,,Poďte so mnou," povie Vstúpime do sály a mne sa urobí mierne nevoľno. Všade je krv, injekcie a kadejaké nemocničné sračky. Snow leží strápene na nemocničnom lôžku s úsmevom na tvári. V ruchách drží naše dieťa. Pribehnem k nej a pobozkám ju. Podá mi do rúk malého malú. Aj ona sa usmieva. Jej oči sú identické s očami jej matky. Vlasy má však tmavohnedé ako ja. Usmejem sa na ňu. Natiahne malú rúčku a dotkne sa mojej tváre. Neverím, že sa to deje. Som otec. A budem ten najlepší otec na svete.

,,Aké je meno dieťaťa ?" pýta sa doktor. Meno sme ešte nevybrali, ale to mu povedať nemôžem. Snow sa na mňa díva a očakáva, že niečo vymyslím.

,,Ever," poviem ,,naša malá Ever" Snow sa na mňa usmeje a ja ju opäť pobozkám. Toto je najkrajší moment v mojom živote. Dúfam, že nikdy neskončí.

Ahojte ľudkovia :) Toto je oficiálny KONIEC príbehu. Neverím, že som to konečne dopísala, ale som zato neuveriteľne rada. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorý ma podporovali a dávali mi nádej. Ďakujem strašne moc za každý vote, a read. Ani si neviete predstaviť, čo to pre mňa znamená. - B.