Znamenia

11. Čarodej

Trvalo im 3 hodiny kým zišli do dediny. Išli cez vysokú trávu cez stromy a kríky. Keď prišli pred Theov dom tušil,že sa niečo stalo. Položil ruku na kľučku bránky a vtedy v očiach zasvietil plamienok. Bola to vydina. Mama s otcom stáli, držali sa za ruky. Mama mala pokojnú tvár a bola oblečená v čiernom plášti. Otec mal taký istý len čierno-červený. Za nimi bola veľka knižnica a pred nimi mahagónový stôl. "Neboj sa synak" začal otec veľmi vážnym hlasom. "Chod so svojimi kamátmi do mesta Northington a nájdi Rebeccu Mayersovovú. Ona vám pomôžme. Musíte újsť. Lebo inak vás chytia. Všetci sme v poriadku. Aj rodičia druhých sú. Do domu už nechoď je chránený" povedal otec a vydina zmyzla. Objavil sa pred nim ich dom. Vedľa seba zazrel Chrisa a Mellise. "Mal som...". "My vieme" prerušil ho Chris. "Musíme isť do mesta za ostatnými. Tu nam hrozý nebezpečenstvo. A neboj sa všetci sú tam a sú v poriadku" povedal skrátene Theo. "Ako dobre" odľahlo Chrisovi. Mellise zrazu vybrala dýku a dotkla sa plota. Dýka zaiskrila a začalo sa z nej malinko dymiť. "Máte to chránené. Ale nie dosť dobre. Ale malo by to stačiť" skonštatovala. "Dobre ale čo teraz?" prehovoril Chris. "Musíme ísť do Northingtonu" hrčal Chris. "Ale ako sa tam...." chcel povedať Chris ale Mell ho zarazila. "V ľudskom meste je portál ktorý nás tam prenesie" povedala akoby nič. "Čo?" vyvalil oči Theo. "Hádam ste si nemysleli,že také niečo vôbec neexistuje" uchechtla sa Mel. Chris a Tho si len vymenili pohľady. Po chvíľi Theo dodal: "tak poďme už nevieme čo nám skutočne ešte hrozý. Radšej poďme zistiť kedy ide bus". "No poďme" povedala Mell a všetci sa pohli. Čakanie na zastávke nejako spôsobilo,že Theovi sa cnie za rodičmi. Myslí na nich. Či si naozaj v poriadku a či to len nehrali. Či nie sú chorý a kde vôbec sú. Theo by chcel vedieť či aj Chris takto zmýšla. Bol s togo nešťastný. Nevedel čo si má myslieť. Po pol hodine čakania prišiel bus a oni rýchlo nasadli. Bus zatrkotal a rozohnal sa po ceste preč.

¤¤¤¤¤☆¤¤¤¤¤

Keď prešli cez bránu a múc cez ktorý nebolo nič vidno pocítili tlak. Ale nie nadlho. Pred nimi sa ťahala kamenná cesta. Na stranách bol perfektne zarovnaný trávnik na ktorom rástly kvety všetkých druhov. Niektoré domy boli z dreva iné maji starodávby nádych a boli blízko pri sebe. Zrazu pred nimi bol starý most z dreva a plný dier. Keď po ňom prechádzali tak Katy mala pocit,že sa už už prepadne. Pozrela dole. Ťahala sa pod nimi rieka ktorá začala nevedno kde a koncila sa nevedno kam. Pred nimi bolo bolo ihrisko. Hrali sa tam malé deti, skákali po preliezkach,hrali naháňačku. Vyzerali ako normálne deti. Zabočili do prava. Pred nimi sa vystriedala jednosmerná ulička. Strechy vysokých budov ktoré si Katy nevšimla boli spojené a zatienovali slnko. Hore boli malé balkóny na ktorých bol bolo prádlo a aj iné veci ktoré Katy nevedela k ničomu zaradiť. Ulička bolá taká úzka,že auto sa pri niektorých úsekoch oškrelo o steny. Finnick mal čo robiť. Držal volant tak az mu obeleli hánky. Keď vyšli z uličky boli asi na hlavnej ceste. Bolo tam veľa áut v obidvoch smeroch. A na chodníku ktorý tvorili už tmavšie kamenné kocky. Na chodníku boli ľudia, veľa ľudí. Mali na sebe pestré farby. Katy na nikom nezbadala sivú či čiernu. Zaradili sa a Finnick zrýchlil. O niekoľko minút už boli na veľkom námestí. Oválne námestie bolo obrovské. Po bokoch bol chodník a cesta a v strede lavičky, sochy anjelov a démonov poprídane sochy kde anjel zabíja démona. Tráva bola ako-inak zarovnaná a pekne zelená. V strede bola veľká fontána a pod fontánou bol citát no Katy mu nerozumela. Chcela sa naň spýtať Finnicka no on strhol volant až ňou myklo. Pred nimi bol veľký starý gotický kostol s vysokou vežou. Celý ho obišli az natrafili na ulicku ktorá bola nenápadne zamaskovaná vedľa domov ktoré boli za kostolo v radoch. Vošli doň a nastala tma. Katy neznášala tmu. No táto ju príjemne upokojovala a cítila sa tu bezpečne. No zrazu z ničoho nic bolo svetlo. Objavili sa niekde úplne inde. Pred nimi bola kamenná cesta ako všade no už neviedla. Končila sa pred neveľkým domom s hrdzavenou strechou a starými okenicami. Žiadne ďalšia uličky,žiadne medzery len malý dom a na oboch stranách steny. Finnick zastavil. "Kde to sme?" spýtal sa Alex. "Sme pred domom Rolanda Werhera" povedal s vážnosťou v hlase Finnick. Každý zvážnel. "Poďte prenesieme ju dnu" povedal Finnick a vystúpil z auta. Katy svižne vyskočila za ním na streche auta sa im stretli pohlady. "Určite nám pomôže? Si si istý? Toto miesto je....." pýtala sa Katy. "Áno určite nám pomôže. Ver mi" prerušil ju Finnick keď otváral dvere Sise. Sisa iba pozrela na Finnicka a potom na Lucy. Finnick vkĺzol do auta a zobral Lucy na ruky. Sisa aj Alex vystúpili a zabuchli dvere. Všetci odišli k dverám. "Zaklop" povedal Finnick a pozrel na Katy lebo bola najbližšie. Katy podišla k dverám. Boli zo starého dreva. V úrovní očí bola starý zvon. Katy s ním potiahla a zaklopala. Nič. Išla to skúsiť druhýkrat ale v tom sa dvere sami otvorili. Nikto tam nebol. Katy vyvalila oči a cúvla. No Finnick ju obišiel a vošiel dnu. Za ním išiel Alex a Sisa až napokon Katy. Chcela zavieť dvere no dvere sa pohli skôr než sa ich stihla dotknúť. Katy spadla sánka. Otočila sa a išla za ostatnými. Miestnosť vyzerala byť luxusne zariadená. Čierna mramorová podlaha a snehovo-biele steny. Na jednej strane obroský šatník a na druhej porozhadzované páry topánok a čižiem. V strede mramorovej podlahy bol stolík zo skla a na ňom pekné ružovo-biele kvety. Chcela sa ich dotknúť. Boli táke krásne. No kvety sa pohli a chňapli po Katy. Katy sa uhla a potlačila výkrik. Pohla sa za ostatnými do dalšej miestnosti. Zastala vedľa Sisi a zarazila sa. Oproti nim sedel v slamenom kresle postaršý pán. Mal slabo sivé fúzy a bradu. Na tvári mal drobné jazvy a lice sa mu prepadávali. Nosil okuliare a keď na nich pozrel mal zelené oči. Sivé husté vlasy a orlí nos mu dolaďovali nedokonalosti. Ústa mal ako čiarnu. Bezvýrazné. Casopis ktorý mal v ruke zložil a odlozil ho vedľa na malý stolík. Katy sa pozrela okolo. V pološere zbadala staré parkety medzi ktorými sem tam boli diery. Všetko tu bolo cítiť pachom mŕtvol. V miestnosti nebolo nič okrem kresla, stolíka a na druhej strane izby bola otrhaná pohovka. Okno ktoré bolo pri mužovy bolo matné a nepresvitalo cezeň skoro žiadne svelo. Muz pohol rukov a roziasnilo sa. "Katherin Sthiwonsová. Dcéra Annie Sthiwonsovej a Patricka Sthiwonsna vítam ťa tu" povedal muž. Katy pozrela na ostatných a chytila Sisu na zápästie no žiadna odozva. "Tešima pán.." chvíľu hľadala slová no on napokon dodal: "Roland Werther". "Čo ste to spravili mojim priateľom" spýtala sa Katy a uz ju vôbec neprekvapilo,že ju pozná. "Sú v tranze" povedal Roland a usmial sa. "Prosím vyliečte našu kamarátku....zadrapol ju jašter.....a" hltala slova. "Nie" odpovedal stroho. "Nie!?" Katy to vyviedlo z miery a spustila: "Nie? My sme sem merali dlhú cestu prosím vás". No Roland ju pohybom umĺčal. No Katy sa nedala: "Čo za to chcete?". Roland zvyhol ruku dal ju v päsť a roztvoril. Katy niečo udrelo do brucha. Skoro stratila dych. Zrazu nou myklo a odhodilo n pohovku za ňou. Narazila doň a zosypala sa na zem. Vtedy na ňu všetko doľahlo. Že on jej nepomôže. Že jej kamarátku nevylieči a že Lucy umrie. Začal plakať. No premohla sa a postavila. Trochu sa zatackala ale stála. On zase mávol rukou no v Katy sa niečo zlomilo a pred nou sa objavila matná clona. Čo si ako obal. Teraz sa jej nič nestalo. Roland to akoby chytil ale nič s tym nespravil. Obal sa rozžiaril a Roland ho pustil. Stratil sa a všetko videla zase také aké je. "Si mocnejšia ako som si myslel. A to sa mne nestáva,že preceňujem ľudí" povedal. "Vyliečim tvoju kamarátku" dodal. "Prečo?! tak zrazu?" spýtala sa Katy. "Informáciu ktorú si mi poskytla bola pre mňa natoľko dôležitá,že tvoju kamarátku vyliečim" povedal a mävol dvoma prstami. Katy sa chcela spýtať o akej inormácií to hovorí no v tom sa ozval Finnick. "........pomôcť" vyšlo z neho. "Dobre pomôžem vám" povedal Roland. Katy zostala ako obarená. "Poďte prosím za mnou" povedal. Sisa za pozrela na Katy. Tá mala na tvári udivený výraz. Roland sa postavil prešiel okolo nich a zamieril k pohovku na druhej strane. Všetci sa otočili k nemu. Roland položil ruku na stenu tá sa zvlnila a zmyzla spolu s pohovkou. Ukázali sa tam dvere a Roland ich otvoril. Naznačil aby išli za nimi. Miestonsť bola červená a bola tam veľké okno. Nabralo sa tam nevedno odkial. Dnu prúdilo svetlo a odhaľovalo chuchvalce prachu. Nábytok aj rámy stien boli s 19. storočia. Skoro všetko bolo pozlatené. Roland prikázal dať Lucy na veľkú pohovku ktorá mala rám z dreva. Poťah bol červený. Finnick položil Lucy na pohovku. Lucy vyzerala bledo a nehýbala sa. "Ustúpte" povedal Roland a všetci ustúpili po hnedej naleštenej podlahe. Bolo to divné podlaha bola lesklá a nábytok zapadal prachom. Pristúpil k nej a skonštatoval.

¤¤¤¤¤☆¤¤¤¤¤

Taak a tu by som to asi ukončil :D
1545 slov. Opravujem sa :P ...toto je najdlhšia časť. Budem ich ASI písať kratšie asi okolo 800-900 slov, možno aj kratšie lebo asi sa vam to nebude chcieť všetko čítať :D alebo?? Koment, vote Dakujem :P
Normal_xx_2015