Znamenia

13. Na hranici pochybností

Chris pristál pevne na zem. No Theo dopadol naňho a zvalili za na zem. Za nimi dopadla Mellise. "V poho?" spýtala sa Thea a Chrisa ktorý ležali na zemi. "Hej" povedali na raz keď vstávali a oprasovali sa od hliny. Pred nimi bol veľký pozlátený múr. Okolo nich samé stromy. "Kde to sme?" spýtal sa Theo. "Pred bránou" povedala Mell. Keď sa pozreli hore ťahali ss tam dve mohutné kamenné veže do ktorých boli vyzryté znamenia. "Ochranné veže. Chránia mesto pred démonmi" povedala Mell. Všetci sa pohli. "Kde teraz ideme?" spýtal sa Chris. "Hľadáme Rebeccu Mayersovovú" povedal Theo. "Pomôžem vám. Poznám to tu" povedala Mellise a všetci vkročili do mesta. Keď prešli cez bránu pri ktorej boli dve veže - jedná na jednej a druhá na druhej strane - pocítili tlak. O chvíľu prešiel a Chrisovi sa naskytol pohľad aký ešte nikdy nevidel. Pred nimi stál v diaľke kostol zo skla. Slnko ktoré pomaly zapadalo hádzalo na kostol lenivé slnečné lúče. Prešli na druhú stranu vedľa cesty na kamenný chodník. Na ľavo od kostola bola ulička ktorú z každej strany obklopoval tehlový 4 poschodový panelák. Čudné,že aj tu maju paneláky pomyslel si Chris. Prisli fo tej uličky. Na ulici nikto nebol a slnko tu už nesvietilo. Na konci ulice bol potok ktorý tiekol a šumel ako rozbúrená rieka. Pod potokom bol tunel a v ňom na pravej strane zasadené svetlo ktoré svietilo mdĺím svitom. Prešli tunelom a keď vyšli bola už tma. Naskytol sa im pohľad na malé námestie po ktorom sa už neprechádzalo veľa ľudí. "To je ono" povedala Mell a zamierila ku kamennej fontáne s malým anjelom ktorý z rúk vypúšťa vodu. Mell rozmútila vodu. Chris a Theo sa na seba pozreli a pribehli k nej. No ona sa už postavila. "Tak čo!?" spýtal sa Theo. "Je to informačná fontána. Tu sa dá zistiť všetko. Poďte už viem kde býva. Nie je to ďaleko" povedala a prešla cez cestu k ďalšej uličke. Po niekoľkých uličkách sa dostali na Kráľovské Námestie. Domy tu boli luxusné s úchvatnými predzáhradkami. Mell zastavila pred jedným domom. "Sme tu" povedala. Dom bol prízemný, mal čiernu strechu a krémovú fasádu. Záhradka bola malá ale plná rozličných kvetov a skaliek. Všade bolo zavlažovanie. To tu asi často neprší pomyslel si Theo. Bránka bola čierna a celá kovová. Theo ju otvoril a vosiel. Prešli cez drevenú terasu vykladanú kvetivovými vzormi. Mell sa načiahla, chcela zaklopať. No Theo ju zadržal "Radšej ja. Vieš predsa len" povedal a odmĺčal sa. Mell prikývla a odstúpila a Theo zaklopal. Tmavú oblohu osvetľovali hviezdy ktoré blikali. Mesiac žiaril len sem-tam sa skryl za mraky ktoré lietali cez oblohu. Na chodbe sa zasvietilo a cez sklo na dverach sa vonku vylialo . Dvere sa otvorili a v nich stála štíhla žena. Mala plavé vlasy ktore jej padali na plecia. Oci mala zelené nos malý a ústa vyzerali ako čiarka. Na sebe mala fialový župán s rôznymi vzormi. Pod ním mala pyžamo a na nohách papuče. "Dobrý večer, ja som Theo Haerwarld" začal "poslali ma za vami moji rodičia..." hľadal slová no žena ho prerušila s vyjaveným výrazom a s rukou na ústach opretá o stenu dverí. "Je neuveriteľné ako sa podobáš na svoju mamu" povedala. "Som Rebecca Mayersovová. Som kamarátka tvojej mamy. Nevedela som,že Teresa ma syna. Koľko máš rokov?" pýtala sa Rebecca. "15. Mám 15" zahapkal Theo. "Tak dlho sme sa nevideli. Už ubehli roky" zaspomínala Rebecca, "Čo sa stalo?" vyprsklo z nej. Kým sa stihol Theo spamätať chvíľu to trvalo no nakoniec povedal: "No....." preglgol. "Pardón! Asi je to neslušne stáť takto tu vonku poďte ďalej" povedala Rebecca a posunula sa aby mohli prejsť. Chodba bola neveľká a mala biele steny. Na skriny pozdĺž steny vyseli kabáty a na podlahe z dreva lezali porozhadzované mužské a ženské topánky. S toho Theo usúdil,že tu nebýva sama.

¤¤¤¤¤☆¤¤¤¤¤

Katy nemohla spať. Len sa prehadzovala a pri tom budila ostatných. Všetci išli skoro spať lebo boli unavený s cesty a z toho všetkého čo sa tu deje. Katy to po hodine vzdala a vysla von z izby. Na chodbe bola zima. Katy ihneď naskocila husia koža. Pošúchala si plecia. Na sebe mala oblečené to isté v čom išla do školy. Džínsy a ľahký top. Zišla dole po schodoch a otvorila dvere. Našla tam Lucy ktorá mala zdravú farbu a bola zakrytá dekou. Asi jej ju doniesol Roland pomyslela si. Zatvorila dvere a započula zvuky z vedľajšej miestnosti. Rozhodla sa to preskúmať. Otvorila dvere a klučka jej v ruke zmyzla. Obzrela sa a pred ňou bola tá pohovka na ktorej sa udrela. Prebehol ňou jemný krč. Počula buchot. V tej izbe nikto nebol. No vedľa chodby kde jej mäsožravá rastlina chňapla po ruke sa svietilo. Prešlapo miestnosti a vošla do malej pracovne. Kde bol Roland a nad ním svietila stolná lampa. Pred sebou mal papier na ktorý niečo písal pozláteným perom. "Cítil som ťa" povedal neodtrhajúc pohľad od papiera. "Cítili?" nemohla uveriť Katy. "Ach dievča máš sa ešte čo učiť" prehodil. "Počula som zvuky. Je nejaký problém,že sme tu?" chcela nadviazať rozhovor. "Nie s vami to nesúvisi. Ide tu o Relifov". "Relifov?" spýtala sa Katy a založila si ruky. "Sú to nadprirodzené bytosti ktoré žiju medzi vami. Sú trochu bledší ako obyčajný no sú veľmi krásny no nejeden človek na to doplatil životom". "Ako to myslíte" chcela vedieť Katy. Roland zložil okuliare ktoré si Katy nevšimla a prestal písať. Obrátil sa k nej a povedal: "Sú veľmi záludný. Vymyslia spôsob ako ťa zviesť a potom ťa pomaly a mučivou bolesťou zabijú" prežíval slová Roland. Katy to trochu vykoľajilo no pokračovala "Tak čo s nimi máte vy?". "Som čarodej už to slovo je nebezpečné. Chcejú ma zabiť preto,že chcú sivú knihu". "Čo je sivá kniha?" pýtala sa ďalej Katy. "Ale ale si nejaká veľmi zvädavá" poznamenal Roland. "Tak dobre teda.....A nebojíte sa,že vám nájdu a zabijú" chcela vedieť. "Nemajú ma ako nájsť" uškrnul sa Roland a vrátil si okuliare na oči. "Ak je to všetko, ospravedĺň ma. Musím pracovať" vyháňal ju nepriamo. "Dobre už idem. Dobrú" povedala sucho a odišla. Keď podišla k pohovke začula: "Aj tebe Katherin".

¤¤¤¤¤☆¤¤¤¤¤

Nwm ale mne sa zdá,že to neni veľmi čitateľné. Asi to budem oddeľovať od seba aby to vyzeralo lepšie :D Či?? Ja nwm :P
Normal_xx_2015