Znamenia

19. Relifovia

Katy prešla poza kostol do tmavej uličky za ktorou bol Rolandov dom. Vošla do hĺbokej tmy. Všetko tu bolo talé tiché. Bol tu pokoj. Aspoň takto zabudla na chvíľu na všetko naokolo. Z tmy ju prebral až kameň na ktorom sa potkla a zatackala sa. Vyšla z tmy kde sa pred ňou črtal dom a pred ním zaparkované čierne auto na ktorom prišli. Podišla k dverám. Chcela sa chytiť klučky no dvere už boli otvorené. Na okamih zmeravela. No premohla sa a potlačila ich. Vyhla sa mäsožravej kvetine a zamierila do izby kde ju Roland zhodil qby otestoval čo je zač. Ešte stále nechápala kvôli čomu. Roland ležal na zemi. Nehybne. Katy sa prirútila k nemu. Kľakla si. "Roland, Roland počujete ma?" sykotom sa ho snažila prebrať. Roland otvoril oči a zachripil "Katherin. Tak rád ťa vidím" no Katy na to nereágovala. "Kto vám to urobil?" hrozivo sa ho spýtala. "Musiš..." nedopovedal Roland lebo z opačnej strany izby sa zvlnila stena a z nej vyšli dvaja bledí no nabonok pekní muži. Mali modré oči a blond vlasy. Katy na prvý pohľad pripadali pekní. No keď uvidela za opaskom meče hneď jej radosť vystriedal strach. Jeden zasyčal a vyplazil dlhý jazyk. Pripomínal jazyk hada. Katy vytreštila oči a svitlo jej. Relifovia. To o nich hovoril večer Roland. Sú krasni no prinášajú smrť. To on sa s nimi zaplietol a teraz sa mu prišli pomstiť. Určite od neho chcú sivú knihu? Alebo im ide len o pomstu? A kde je vlastne tá kniha? Mohla by ju zachrániť. No musí zachrániť aj Rolanda. Nemôže ho tu takto nechať. Tieto otázky jej výrili v hlave.

¤¤¤¤¤☆¤¤¤¤¤

Keď strecha spadla všetko bolo až prekvapivo v poriadku. Ľudia len pribiehali a hasili. Rebecca a Taylor sa rozprávali s Mellisou a Finnickom o tom ako sa ich mesto zmenilo a o tom ako ich radi opäť vidia. Ostatní sa pobrali o kúsok ďalej. Alex, Chris, Theo, Sisa a Lucy sa prechádzali okolo ľudí dookola námestia. Sisa im dychtivo rozpovedala čo sa stalo. Po dlhých minutách ktoré sa vliekli časom už všetko ustali a Finnick navrhol,že je načase sa vrátiť domov. Tam kde patríme pomyslel si Theo. Lucy zas behalo mysľou koĺko toho zameškali. Napokon asi po 10 minútach sa rozlúčili a vybrali späť k Rolandovmu domu.

¤¤¤¤¤☆¤¤¤¤¤

Jeden Relif sa rozohnal jagavým mečo. Trafil podlahu a zaryl do nej meč. Meč prestal svietiť. Katy sa pohla smerom k stene k východu. No muž jej zastal cestu a snažil sa vybrať meč. No von šiel ťažko. Druhý zajačal a rozohnal sa tiež. Katy sa zvalila na zem a Relif padol na druhého. A ten spadol na sklenený stolík ktorý sa pri dopade roztrieštil. "Vstavajte!" prikázala mu. Roland protestoval. Nevedela čo mu je a už ani nedúfala,že sa postaví. Rýchlo sa postavila a schytila meč. Ten zasvietil. Snažila sa ho vytrhúť z podlahy no nemala dostatočnú silu. Jeden - relif - muž sa postavil a rozohnal po Katy. Katy sa však uhla a muž vytrhol telom meč zo zeme. Cvengol na zem a muž si udrel hlavu o stenu. Padol na zem. Katy sa rýchlo schytila po meč. No neskoro. Muž svoj druhý meč zaboril 3 cm od Katynej tváre. Do podlahy sa zaborili spolu z mečom aj jej vlasy. Muž ju prisadol. Chcel jr zovrieť krk no ona ho nohou kopla do hlavy a muž sa zvalil vedľa. Rýchlo odkopla meč tak aby naňho muž nedočiahol a rozbehla sa k východu. Muž ju chytil za nohu a pevnou tažkou rukou držal. Katy spadla. Tvrdo si udrela lakťe. Pocítila chuť krvi. Asi si rozťala dolnú peru. Vytrhla sa mu a muž schytil meč a ž mu obeleli hánky a všetkou svojou silou ho vytrhol. Hodil ho po Katy, no tá sa zohla a meč presvišťal okolo nej a poranil ju na pleci. Zvrieskla od prenikavej bolesti. Na pleci sa jej ťahala krvavá čiara ktorá naberala na intenzite. Meč sa zaboril do dverí a ona sa zohla po kvetináč. Mäsožravá rastlina sa na ňu vehla no Katy ju celou silou hodila do muža. Rastlina za zakvačila o mužovu tvár a svojimi "chapadlami" mu zvierala ruky až mu zmodrali. Dopadol na zem vedľa Rolanda. Druhý muž vstal s hrčou na čele a zamieril ku Katy. Katy vybrala s dverí meč a vrhla ho naňho. Muž sa uhol a meč sa zapodol do steny. Katy sa zhrozila. Nevedela čo má robiť. Vôbec nemala pripravený plán. Nemohla újsť. Nemohla tu nechať Rolanda. Tak len meravo stála. Muž sa priplížil a Katy sa zmocnil stách a panika. Zrazu pred ňou vyrástla clona akú vytvorila pred Rolandom keď sem prišli. Clona vrhla muža preč. Katy sa chytila za hlavu. Všetko sa s ňou kolísalo. Keď nabrala rovnováhu tak musela zaostriť do diaľky. No nemala to robiť. Muž bol napychnutí a z úst sa mu liala krv. Postupne sa z neho vytrácal život. Pozrela hneď inam a premohla nutkanie vracať. Další muž sa už tiež nehýbal. Mäsožravá kvetina bola zakvačená na jeho tvári. Chvíľu sa s toho spamätávala a potom sa bezhlavo vrhla k Rolandovi. Prekročila telo a znovu si kľakla. Triasli sa jej ruky. Mykala s Rolandom. Chrapľavím hlasom povedal. "Chceli sivú knihu. No nebudú ju mať. Sľúb mi,ž ju nikomu nedáš" povedal a namáhavo ju vytiahol spoza chrbta. Hlas mu zachrčal a Katy potlačila sĺzi. Položil ju na podlahu. "Podaj mi ruku" povedal a Katy hneď poslúchla. Keď ju chytil pichlo ju a keď jej odtiahol svoju ruku mala tam bieli škvrnu ktorá postupne menila farbu na červenú. "Teraz si spútaná s tou knihou. Nikto ti ju nemôže vziať." povedal a usmial sa. Oči mal červené a podliate krvou. Náznak toho,že umiera. Katy slzi tiekli nemienila ich zastavovať. Kniha sa k nej sama pohla. Chytila ju do ruky a pevne zovrela. "Som štastný,že som aspoň raz v živote uvidel svoju vnučku." Posledné slová vyseli vo vzduchu. Roland poslednýkrát vydýchol. Katy sa postavila a oprela o stenu. Druhou rukou si chytila ústa a zosunula sa na zem ako keď kameň ide ku dnu.

¤¤¤¤¤☆¤¤¤¤¤

Taak a koniec :D
Kto čakal tatýto záver časti? :P
Normal_xx_2015