Znamenia

16. Mŕtva

Finnick s chlapcom dopadli o hodný kus ďalej a chlapec sa skotúľal ešte o kúsok. Finnick sa svižne postavil. Bolo tu veľmo horúco a nedalo sa tu dýchať. Prišiel ku chlapcovi keď oheň vzbĺkol. Schytil chlapca a pricapili sa k stene. Z vrchu padol další trám. Finnik uvažoval. Schody už neboli a krby skočili určite by si niečo zlomili. Obidvaja. Za nimi už bolo hotové peklo. Tam tiež nemohli. Tak čo teraz?

¤¤¤¤¤☆¤¤¤¤¤

Sisa vbehla dnu. Všade panovalo prítmie. Celá budova bola mohutne veľká a dym tu nebolo veľmi cítiť. Sisa vedela,že má iba malo času kým sa oheň rozšíril. Zabehla za roh kde boli schody. Vybehla hore a počula zatvorenie dverí. Rozľahlo sa štuknutie poloprázdnou chodbou. Išla za zvukom. Nasledoval dalšia zákruta a naskytol sa jej pohľad na mohutné dvere. Otvorila ich. Miestnosť bola neveľká. Bola obklopená knihami zo všetkých strán. V strede bol veľký stôl z dreva. Po bokoch stáli malé stolíky. Boli umiestnené v rohoch. Na každom bolo niečo iné. Naj ednom veľka otvorená kniha. Na druhom kovový glóbus. Strop a podlaha boli biele. Pri stole bola opretá žena s plavými vlasmi. Na sebe mala sivý kožuch a pozlátené nohavice. Vyzerala veľmi prísne. Keď sa na Sisu otočila mala zelené oči. "Budova horí. Prečo ste ešte tu?" spýtala sa Sisa. Žena pozrela na Sisu ľahostajne. "Čo tu robíš ty?" vyštekla "ja som kongresmanka Judit Siforová. Jednia žena v parlamente" uškrnula sa na ňu a vyčítavo si ju premerala "a ty si kto!?". Sisa zaváhala akoby sa jej zľakla ale vôbec sa jej nebála. "Volám sa Sisa. Sisa Sophia Cordevy" preglgla. Judit sa zatvárila nechápavo priam vystrašene. "Ale to nie je možné!" rozkríkla sa "veď je mŕtva!". Sisa to nechápala. Nechápala čo sa deje. Zrazu žena zmenila výraz na vraždiaci. Katy sa chcela spýtať no cez hlavu jej preletela ohnivá guľa a zasiahla knižnicu. No knihy na nej nezačali horieť, iba spadli. Katy sa otočila a na ňou stál na konci chodby horiaci muž. Ohnivý muž pomyslela si Katy a zdesila sa. "Poďte. Musíme preč" prehovorila Katy no Judit len pokrútila hlavou. "Už sme prakticky mŕtve. Obe" skonštatovala.

¤¤¤¤¤☆¤¤¤¤¤

Alex s chlapcom aj dievčaťom bočili do rôznych uličiek a snažili sa újsť pred ohnivým peklom. Našli druhé schodisko zišli dolu a vrátili sa k veľkým dverám. Plameň sa k nim ešte nedostal. Chvalabohu pocítil úľavu Alex. Dym sa už nedal vydržať. Všetci kašľali boli špinaví a štípali ich oči. Vyšli von a zaplavila ich vlna čerstvého vzduchu. Alex videl z diaľky schodov Mell,Katy a ostatných. Keď k nim pribehli aj s deťmi. Zrazu k nim pristúpil muž ktorý bol vtedy na pódiu. Zohol sa a objal dievča a potom chlapca. "Ďakujem vám" povedal keď sa vyobímal s deťmi. "Ďakujem vám,že ste ich vzali. Som vám nesmierne vdačný. Ale prosím povedzte mi nebol s vami ešte jeden chlapec. Viete je to môj syn" hovoril so strachom v očiach. "Ano našli sme ich na poschodí v nejakej pracovni plakat. Zobrali sme ich so sebou. Bol so mnou ešte jeden....ale neviem" zlihal hlas Alexovi. "Kde je Finnick?" spýtala sa Mell. "Boli s tým chlapcom a...." nedokončil Alex. Muž zvážnel ešte viac. "Možno ešte prídu" upokojovala muža Mell. "Som konkresman v parlamente. Volám sa Lucius Prenkwael....." zamrel Luciusovi hlas keď pozrel na dvere. Alex sa tiež otočil a uvidel Finnicka a chlapca v jeho náručí ako bežia. Za nimi vzblkol oheň a dvere a betón nad nimi padli a zasypali vchod. Finnick bežal lebo úlomky lietali všade. Pribehol až k nám a zložil chlapca na zem. Chlapec bol pri vedomí. "Synček" objal ho Lucius tak silno,že chlapec musel vidieť hviezdičky. Položi ho na zem a potriasol si rukou s Finnickom. Stále opakoval Ďakujem,ďakujem,ďakujem. Mell pristúpila bližšie k Finnickovi a Alexovi a povedala "Sisa je preč". Alex sa zhrozil no s Finnickom akoby to ani nepohlo. "Ako to,že preč. Kde je!?" kričal Alex. "Neviem,zmizla" povedala Mell a Alexa premkol strach.

¤¤¤¤¤☆¤¤¤¤¤

Mŕtve znelo Katy v hlave. Judit toto slovo - za celú dobu čo tu stojí - povedala dvakrát. Sisa pocitovala k ohivému mužovi odpor. Nevedala s kade sa berie ale je tam a cíti ho. Katy za zvrtla a muž hodil dalšiu guľu. Preletela ponad ju a zasiahla miesto blízko Judit. Zvrieskla a v očiach sa jej zračil strach. Hodila sa na zem za stôl. Muž sa rozbehol. Oheň sa ťahal za ním. Sisa chcela obísť stôl no ohnivý muž už bol pri nej. Odstúpila minimálne o 4 kroky ďalej. "Sisa, ako dlho sme sa nevideli. Bola si ešte bábätko" povedal ohnivý muž keď oheň s neho postupne vyhasínal. Keď zhaol objavil s muž s džínsovou bundou,čiernym tričko,rifľami a čiernými očami. Bradu aj vlasy mal tiež čierne. Vĺnili sa mu ako vlna oviec. "Judit tak vylez" povedal jej. Judit vstala a vystrela sa s vraždiacim pohľadom. "Ani mi nepovieš ako sa tu vzala?" nasadil úsmev. Judit nepovedala nič len stisla pery. Mužovi sa v ruke objavila guľa ohňa a vrhol ju na Sisu. Zasiahlo ju to. Zvrieskla a zatmelo sa jej pred očami. Spadla na zem.

¤¤¤¤¤☆¤¤¤¤¤

Po mesiaci nová časť :D
Normal_xx_2015