3. Niet úniku

121 6 0
                                        

2.september 8:30:

Prazdniny sa skončili. Dlhé vyspaanie tak isto. Teraz si budeme musieť zvyknúť,že sme najstarší žiaci na škole a že to bude kruté. Písomky,skúšania monitory. Všetko sa to opäť začina. Kým celá škola unavene stojí na školskom dvore, riaditeľka ma príhovor. Nudní a zdlhavý proces mučenia. Po hodine už každý jeden skončí svoj príhovor a po tej dlhej hodine sa každý vráti späť do triedy. Po dlhom čase namáhania našich končatín si žiaci sadnú na stoličky. Dostanú organizačné pokiny a idú domov. Alex,Sisa a Theo idú spolu domov na buse. Chrisa,Lucy a Katy berie Chrisova mama na aute. Keď prechádzajú Alex,Sisa a Theo po chodbe všimnú ci zmenu. Na konci chodby kde je východ sa nad ich hlavami tiahnu veľke table skla ktoré sú pospájane dlhými na hnedo nalakovanými drevami. Polovička vestibulu je novo vyzdobená. Tak kde sa rozdelujú chodby je do kruhu posadená tráva a z trávy vykukujú kvety rôznych druhov ktoré Alex,Sisa a Theo nikdy nevideli. Vyzerá to ako kruháč ale posiaty farbami. V každom rohu je vo veľkých bielo-čiernych kvetináčoch zasadené okrasné stromčeky dozdobené mašličkami. Podlaha je tiež vymenená. Namiesto sivej gumy tu je mramorová čiena podlaha. Od dreva pri vchodových a východových dverách sa tiahne až hore k sklu menši strom. Na jeho vrchole su rozkvitajúce kvety, takže je živý. Vyzerá ako chapadlo. Alex,Sisa a Theo vyšli zo školy a namierili si to na zastávku. Tam čakajú na bus na cestu domov. Medzitým už Chris,Katy a Lucy vedú v aute búrlivý rozhovor bude mať akého učiteľa na aký predmet......

¤¤¤¤¤☆¤¤¤¤¤

Alex,Theo,Sisa,Chris,Katy a Lucy sa dohodli,že dnes pôjdu von. Stretli sa tesne pred štvrtou pri starom sklade za dedinou. Tam bola ich zašívareň. Dnes sa nikomu nič nechcelo. Tak si posadali do kruhu a rozprávali sa. Za nimi sa tiahlo pole na ktorom rástol jačmeň. Jedna časť jačmeňa už bola preč no tá druhá ešte nie tak im poskytovala úkryt a tak ich nikto nevidel. Slnko jasne svietilo a vzduch prijemne vial. Sedeli tam hodinu dve a stále sa mali o čom rozprávať. Zrazu Chrisovi zazvonil mobil. Volal mu otec. Keď sa postavil zbadal 5 neprijatých hovorov. Chris si nevedel vysveliť prečo mu mobil nezvonil. Chris zdvyhol mobil a odráčal na opačnú stranu starého skladu. Otec naňho kričal ale Chris ho dobre nepočul. Nemal tu dobrý signál. Zrušil hovor. Chcel zavolať zas no v odraze telefóne videl,že sa sa k nemu blížia dve osoby. Rýchlo sa zvrtol a uvidel ich. Jeden bol chlapec asi 18 ročný mal na sebe čierne rifle čierne tričko a mikinu bez rukávov tiež čiernu. V nej mal zastrkané rôzne zbrane. A v ruke držal dýku. Mal blond vlasy čiere oči orlí nos a malé pery. Trochu mu odstávali uši a nebol ani veľmi vysoký. Vedľa neho bolo dievča. Tiež po zuby ozbrojená a celá v čiernom. Dokonca aj veľké pery. Oči mala síce modre a vlasy hnedé ale to bola asi jediná výrazná zmena. V ruke mala dýku. Chris rýchlo strčil mobil do vrecka a dal sa na útek. Dievča a chlapec hneď za ním. Chris počas cesti do predu k skladicku kričal: "Pomóc,pomóc" beža tak rýchlo ako vládal. Keď dobehol ostatní naňho len čumely. "T-Tam s-sú p-preč" bľabotal udýchane Chris. Všetci sa postavili k sebe pripravený čeliť tomu čo príde. Vedeli,že by ich tý ľudia dobehli. Zrazu spoza rohu vybehol ten chlapec. "Taak ste tu všetci" začal s hrubým hlasom no postupne už hovoril s normálnym "aspoň to nebudem hovoriť dvakrát" uškrnul sa. "Kto ste a čo chcete?" spýtal sa Theo. "Volám sa Finnick. Som lovec démonov a vy budete musieť ísť so mnou" povedal. "T-To v žiadom prípade" povedala Katy s pohľadom na dýke v jeho rukách. "Pokoj ja vám neublížim" povedal bezvýrazne. "Nie ani vás nepoznáme" protestovala dalej Lucy. "Buď to pôjde po dobrom alebo po zlom je to len na vás" povedal a zdvyhol dýku a obzrel si ju. Každý o krok cúvol. Finnick mal tvár bezvýraznú ak by si to ani nevšimol. Všetci sa zrazu otočili na útek ale v tom sa aj zastavili. Stálo tam to dievča čo videl aj Chris. "Teší ma volám sa Mellise" povedala sarkasticky. "Prečo? Čo sme urobili?" spýtala sa Katy. "Nič ste nám neurobili práve naopak urobili ste za nás špinavú robotu a za to vás chce niekto vidieť" povedala Mellise. "Akú špinavú robotu o čom to hovoríte?" pýtala sa ďalej Katy. "V ten deň čo na vás zaútočil ten tvor z bicykla bol veľdémon" povedal Finnick. "A nie je isté či sa nevráti zas" dodala Mellise. "Zabili sme ho" povedal neisto Alex. "Nie nezabili veľdémoni sú silnejší ako obyčajný démoni ich je nemožno hneď zabiť ale klobúk dole pred vami" povedal Finnick opäť bezvýrazne. "Zastašili sme ho,bolo to ako znak čo nás pred ním ochraňoval" povedal Alex. "Volá sa to znamenie. Iba deti a ľudia od potomkov lovcov majú taký dar" povedal pre zmenu Mellise. "Počkať chcete nám povedať,že sme lovci?" spýtal sa Chris. "Áno ste deti lovcov" povedal Finnick. "To bude omyl my no ja.....nemôžem uveriť,že..." zakoktal sa Alex. "Nie nie nie musím isť za mamou a otcom nech mi to vysvetlia nie" skríkol Ale a otočil sa na odchod ale Mellise ho nepustila. "Musím isť pusti ma!" skríkol Alex a drgol do Mellise tú to rozzúrilo strčila tak silno do Alexa,že spadol medzi Thea a Lucy. Zúrivosť ale neprestala. Mellise vybrala z vrecka žiarivý kameň a keď sa Alex postavil hodila im ich ho pod nohy. Kameň zablisol a okolo nich za vytvorila do oblúka clona. Nebola priesvitná ale mala nádych do fialova. Alex sa pohol vpred na vzdor ale marne. Dotkol sa clony a hneď ruku odtiahol. Bolo to ako elektrická energia ale mnohonásobne zvýšená. Zvrieskol a odstúpil. "Ehm no Mellise ma trochu problém s agresivitou. Aj preto asi zabija démonov. A ozaj ta clona je elektromagnetická keď sa jej budete dlho držať zomriete" povedal Finnick a tleskol. Mellisa vyzerala nasrato a bola červená a zadychčaná. Jej hnev z nej postupne ustupoval. Clona sa pohla. Začala sa zmenšovať. O chvíľu sa tu nedalo pohnúť. "Čo to robíte chcete nás zabiť" skríkla Lucy. "Nie len chcem aby ste povedali,že pôjdete so mnou keď nie tak zomriete". "To by si neurobili" skríkla Sisa naštvane. "To ho dobre nepoznaš zlatko a urobil by to veď už nemáte veľa do smrti pekne si to vychutná" povie polonasrato polosarkasticky Mellise. Clona sa stenšovala. Katy drgla do clony s plecom. Zvrieskla a hodila sa na zem. "Boli to to strašne boli" vrieskal ďalej. Už sa nedalo kde pohnúť. Nebolo nikde úniku. "Dobre pôjdeme s vami len nás puste" povedal hlasno Alex aby ho počuli hneď na prvýkrát. "Tak dobre teda" povedal Finnick. Tleskol a clona sa zastavila tesne vedľa Theovej hlavy a hneď sa rozplinula ako hmla. Lucy sa trochu upokojila, postavila sa a oprášila si zadok. "Taak nasledujte nás" začal Finnick "uvidíte také veci ktorý neuvidí len tak hocijaký smrtelník" dokončil Finnick a pohol sa v pred........

¤¤¤¤¤☆¤¤¤¤¤

Tak dúfam,že sa vám táto časť páčila. Bolo tam sice veľa opisovania okolitých vecí ale má to svoj dôvod. Vaše názory na príbeh mi píšte do komentu. Ďakujeem :D
Normal_xx_2015

ZnameniaDonde viven las historias. Descúbrelo ahora