Znamenia

7. Krutá pravda

"Tak mi už poviete pravdu!?" skríkol Alex. "Dnes sme boli v tom centre či ako sa to volá, chceli nás zabiť vraj sme hrozba, o čo tu do riti ide?" kričal ďalej. "Je to veľmi zložité to by si nepochopil" povedala mu mama tichým hlasom. "Možno pochopil stači sa odhodlať a povedať to!" povedal Alex už miernejšie. "Tak dobre teda ale varovala som ťa" zdvyhla oči mama a pozrela zvláštnym pohľadom. "Dobre" povedal vyrovnaným hlasom Alex a pozrel na otca - muža ktorý sedel vedľa mami. "Všetci tvoji kamaráti ale aj ty ste alebo skôr mali ste byť lovci démonov. Pochádzate totiž z úplne iného sveta ako je tento. Volá sa Meldars. Tam žili moji priatelia a rodičia tvojích kamarátov. Všetko by bolo dobré keby sme nuseli újsť". "Prečo?" spýtal sa zachmúrene Alex. Mama ďalej rozprávala: "Ten svet už neexistuje. Zrovnali ho zo zemou" povedala s ťažobou v hlase mama. "Kto?" znela Alexova ďalšia otázka. "Najvyšší vladcovia. Rozhodli sa,že naše mesto neprosperuje a nemá kvalifikácie na to aby bolo ďalej mestom. Ľudí začali vyháňať z domov. No my sme však protestovali. Začali sa vzbury,vojny no to sme vtedy netušili čo príde. Objavilo sa tam vznášadlo. Z jeho prednej časti vytriskla modrá žiara a pohltila mesto. Zrazu nebolo nič. Všetky domy a ľudia mizli pod žiarou modrého svetla. Iba zlomok ľudí ušlo. No a teraz žijeme tu. Naša skupina to zistila skôr a tak sme sa rozhodli mesto opustiť ešte predtým než prišlo vznášadlo. Odvtedy nás hľadajú tý mocný páni. Predstavujeme pre nich hrozbu s toho dôvodu, pretože sme výnimočnejší než iný lovci. Dokážeme totiž tvoriť znamenia. Je to..." nestihla dopovedať mama lebo ju Alex prerušil. "Viem čo to je mal som to na ruke" povedal. Mama prikývla a pokračovala: "Tak sme sa rozhodli,že prídeme tu - do sveta ľudí." dokončila a odmĺčala sa. "Dobre ale ako to súvisí so mnou a Lucy" naliehal Alex. Mama začala plakať. "Vieš ja......ja nie som tvoja mama. Tvoja skutočná mama zomrela v tom meste. Ja a Lucyina mama sme sa rozhodli,že sa o vás postaráme lebo smw boli najlepšie kamarátky vašej mami. Chcela by to takto". "Nie ni to nemôže byť pravda klameš" vrieskal Alex na mamu - ženu ktorá ho vychovala. "Otec, otec" dostal zo seba spomedzi vodopádov sĺz Alex: "videl som ho v tom detektore myšlienok ako umiera". "Áno, nuž tvoj otec zomrel tu v tomto dome. Ale ak ťa to oteší rozhodol sa vychovávať deba než Lucy"povedala mu. "Nepoteši" povedal hnusne Alex. "Ako vôbec zomrel, čo sa mu stalo?" nevládal hovoriť Alex. "Raz tu prišli dvaja muži chceli nás zabiť vypátrali nás. Nuž podarilo sa im zabiť iba otca vás nestihli lebo som ich zabila ja" povedala mama - žena hrdo. "A ty si potom kto?" pozrel pri tom na Ricka svojho otca - muža ktorý s nimi býva. "Som vlkodlak" povedal Rick na rovinu. Alex si spomenul na les v ten osudný den. Rýchlo sa odtiahol od stola a zvrieskol. "Čo je!?" rýchlo zareagovala mama - žena. No Alex zareagoval rýchlejšie. Vykrútil sa spoza stola a mieril k linke kde bol položený nôž zobral ho a rozmachol sa po Rickovi. "Nie" zvrieskla Anna - mama - žena. Ruka iba presvišťala popri Rickovom tele a vyhla sa mu. Rick neváhal a kopol nohou do Alexovej ruky a nôž mu vypadol. Chcel sa poň zohnúť a medzi tým síkal od bolesti. Nôž však pricapil nohou Rick. Alex sa mikol dozadu. A zostal na zemi ležat v polokrči. "Čo vyvádzaš" spýtala sa zúfalo Anna. "V ten deň to bol vlk. Vlk nás napadol v ten deň čo sme boli opekať." vyprskol Alex chytajúc si zápestie. "Je nás veľa druhov niektorí sú dobrí iný zlí. Jední malí druhí veľkí". "Ale aj tak máte jednu a tú istú krv. Vlkodlačiu" dopovedal Alex a vstal. "A bola vôbec pravda,že ste sa s otcom zobrali? Či aj to bola lož?" vyprskol jedovato Alex. "Neboli sme manželia" povedala smutne Anna. "A čo ostatný" chcel vedieť Alex. "Oni majú svojich rodičov. Oni stihli újsť" povedala tichšie Anna. Alexovi sa spustili slzy a už nevládal nič povedať. Bola noc keď vybehol vonku. Tackal sa chodníkom popri dome až nakoniec, sadol si pred bránku. Nevládal zniesť pravdu. Tak strašne to bolelo. Všetko sa mu zdalo ako sen. Vymyslený a nereálny.

¤¤¤¤¤☆¤¤¤¤¤

Ráno vstal. Naraňajkoval sa, obliekol, umyl si zuby a šiel ako keby sa nič nestalo do školy. Bolela ho hlava. Po včerajšku sa ani nečuduje. V škole sa všetci stretli. Alex im všetko povedal čo sa stalo doma. Asi 15 minút sa o tom intenzívne dohadovali a snažili sa pochopiť niečo s toho vydedukovať. Kedže ich škola nezaháľala tak hneď druhý deň školy boli úvodné hodiny. Tretiu hodinu mali chémiu. Zazvonilo. Všetci prerušili debatu a vybrali sa horw do učebne. Sadli si. Keď učiteľ ani po chvíľke neprichádzal celá trieda sa dala do pohybu. Trvalo asi 10 minút kým prišiel učiteľ. Len čo vstúpil do triedy zameral sa na Thea ktorý sedel hneď v prvej lavici pi dverách. Vrhol naňho pohľad a poškrabal sa za uchom. Prešiel do stredu miestnosti a začal sa predstavovať a rozprávať o tom čo nás čaká tento rok. No ale učiteľ bol nekľudný stále mykal hlavou a šrabal sa. Zrazu to nastalo. Jeho pokožka sa sfarbila do hnedo-zelena. Na sebe mal šupiny alebo aspoň tak to vyzeralo. Oči mal žlté a veľke. Jazyk mal strašne dlhý a sičal pri tom. Náš obľúbený učiteľ chémie ktorý má krátke vlasy hnedé oči malú chudú postavu a čo nosil vyťahané rifle sa zmenil z ničoho nič na čudného tvora. Polo-jaštera. Nikto nemohol uveriť. Každý len vyvaľoval oči. Zrazu tvor - učiteľ vyskočil na lavicu na ktorej mal poukladané rôzne kadičky plné či prázdne, rôzne zmesi a podobné veci. Všetko začalo padať na zem. Začal sa hlasný vreskot a krik. Každý vstával a chcel utiecť. Tvor sa zameral na Thea. Zasyčal a skočil po ňom. Vtedy to nastalo. Zmätok a panika. Zrobíjanie nádob,dupot a krik. Chris zvrieskol na Thea ale ten už ležal na zemi a na ňom bol veľký jašter s dlhým chvostom ostrým ako britva.

¤¤¤¤¤☆¤¤¤¤¤

Dúfam,že sa vám príbeh páči. Názory mi môžte písať do komentu :) (Stále to opakujem a stále sa pýtam) :D :P No proste len ma zaujíma či sa vám páči alebo nie. Ten koniec som som si predstavoval inak ale nevedel som ako ho mám napísať. Snáď to bude dobré :P Ospravedlňujem sa zs gramatické chyby a preklepy :D :P
Normal_xx_2015