Znamenia

5. Detektor mysli

Po hodine:

Otvorili sa dvere a dnu vošli dvaja muži v čiernom. "Pôjdete s nami" povedal jeden hlbokým hlasom. Všetci poslúchli. Vstali a vyšli z dverí. Išli ako domino. Postavení za seba a keby sa čo len o trochu pohol, muži by ich istotne ho zhodili na zem. Všetky chodby ktorými išli boli bezvýrazne tmavé. Keď prišli do veľkej miesnosti čakalo ich tam zopár ľudí v okuliaroch sediaci za počítačom. Úsmevom nás privítala riaditeľka Haggardová. "Vitajte, toto je programačná miestnosť a tamto" ukázala na veľký mechanizmus za ňou "je detektor mysli" dopovedala a zadívala sa do monitoru počítača. Muž s okuliarmi niečo doťukal a povedal: "Všetko je pripravené, môžeme začať". "Nuž teda kto pôjde prvý?" spýtala sa milo riaditelka ale na tvári mala nadšený výraz. Muži naznačili aby sme podišli k mohutnému stroju. Keď k nemu podišli hneď si všimli detaily. Stroj bol veľký a z ocele. Na točiacom mechanizme vyseli štyri ocelové nosníky, no neboli zapichnuté v zemi iba vyseli. Zrejme na to aby sa točili. Z vnútra bolo sklo a hore presne v strede vysel ostrý hrot. Vyzeral ako z diamantu, bol lesklý a žiaril. V strede bol ohraničený kruh a v ňom nakres nejakého znaku (znamenia). "Kto pôjde prvý" spýtala sa riaditeľka. No nikto sa neodvážil. Riaditeľka chcela niečo povedať no predbehol ju Alex a tým trápne ticho prerušil. "Pôjdem ja" povedal Alex. "No nech sa páči" povedala riaditeľka. Alex presiel okolo riaditeľky a postavil sa dnu. "Všetko je pripravené spúšťam" povedal muž bez dalších okolkov. Mechanizmus zabzučal a všetko sa začalo točiť. Najprv pomalšie a postupnw to zrýchľovalo. Alex uz jasne videl odraz samého seba v zrkadle. Keď sa Alex pozrel hore uvidel ako sa mu nad hlavou rožiarila tá ostrá vec. Vyžarovala z nej energia tak ako zo zrkadiel. Muž na druhej strane za pultom pohol pákov do predu a zvýšil výkon. Niečo naťukal a z ničoho nič sa ostatným objavila pred očami obrazovka ktorá na jednej strane monitorovala srdcový tep Alexa ale aj ďalšie funkcie a na druhej strane poskytovala obraz čo vidí Alex v hlave. Zatiaľ tam mal svoj odraz. Muž zase niečo stlačil a v tom za celý mechanizmus rožiaril. Alex už skoro nič nevidel. Osĺnivé svetlo ho pálilo v očiach. Zrazu sa nad jeho hlavou ten kryštál rožaril ešte viac a svetlo prasklo a zalialo priestor. Alex sa ocitol niekde úplne inde. Nevedel presne kde je ale miesto spoznával. Keď zaustril videl,že stál v kuchyni kde jeho mama akurát umývala riad. "Mama" povedal jej. No ona nereagovala. Vyzera taká mladá. Alex chcel na ňu ešte raz zavolať ale v tom do kuchyne pribehol malý chlapec. Ukázal mame autíčko. Alex pochopil,že je v minulosti. Mama vypla vodu, poutierala ruky. A pohladkala malého Alexa po hlave. No v tom pribehlo do kuchyne malé dievčatko,trochu menšie od Alexa. "Mami mami pozri čo som nakreslila" povedalo dievčatko. "Ty si moje dievčatko" povedala jej sladým hlasom Alexova mama. Alex nechápal. No v tom mu to došlo. Pozrel sa na dievčatko trochu pozornejšie a v malej bacuľatej tváričke zbadal Lucy. Keď mama objala obidve deti v tom mu to došlo. Lucy z druhej strany len neveriacky vytriešťala oči na ostatných. Ostatní tiež mali čo robiť aby nespadli z úžasu. Lucy na plné hrdlo zvolala: "Ja mám brata!?!". Alex to dopočul až tam a to ho trochu rozhodilo. Lucy sa na druhej strane robehla za Alexom. No ruka muža v čiernom ju schytila a hodila o zem. Do ramena jej vystrelila prudká bolesť. Zvrieskla. Alexov tep a pulz nabral na intenzite. Jeho stav sa zhoršoval. Všetko na obrazovke a počítačoch pri ktorých sedel muž a stála riaditeľka začalo pípať. Chris sa zohol a zdvyhol Lucy na nohy. Lucy torchu zjojkla. Alex už toho mal dosť. Nemohol tomu uveriť. Musel súrne vidieť Lucy. "To stačí,koniec vypnite to!" opakoval dookola Alex. No riaditeľka trvala aby pokračovali. Alex bol rozrušený. Zrazu v jeho mysli nastal skrat. Začali sa mu objavovať útržky z detstva ktoré nevedel nikam zaradiť. Boli pre neho nové. Zrazu sa vrátil späť do kuchyne. Chcel sa dotknúť mami no nešlo to. Rukou mávol do prázdna. Zrazu sa rozleteli dvere. V nich stál jeho skutočný otec celý zakrvavený. Alex si otca matne pamätal zomrel keď mal 2 roky. Vraj auto nehoda. Otec povedal:" Prišli si po nás choď odviesť deti preč rýchlo bežte!" súril otec. Mama zo strachom v očiach. Odviedla deti preč zadným vchodom. Alex ich sledoval do momentu keď cez neho nepreletel. "Moje deti nikdy nenájdeš!" Zreval otec a udrel sa o linku. Muž vošiel dnu a hodil dýku po otcovi. Zabodla sa mu do hrude. Alex zvrieskol a otočil sa k mužovi. No videl zase iba útržky niečoho. Krv. Plač. Smiech. Toto všetko sa striedalo. Alexa premáhala únava a rýchlo mu bilo srdce. Bol zmätený. "Dosť!" zvrieskol a od bolesto sa chytil za hlavu. Všetko zrazu zmizlo. Luč svetla za rozletel a trafil sklá. Všetky za začali trieštiť a vyletovať von. Kryštál praskol a všetko sa zastavilo. Z kryštálu vyletel luč svetla a trafil posledné zvyšky skla. Skol dopadlo aj na hlavu Alexa. Alex sa prikrčil k zemi. Obrazovka zmizla. A celý mechanizmus dymil. Točiace sa ocelové dosky boli uškvarené a z dnu už nebolo sklo. Ako keby toho nebolo málo zrazu sa rozohnali iskry a uškvarili počítače za ktorými sedel muž. Chvíľu bolo ticho potom sa všetci narovnali do pozície ako pred tým. Aj Alex sa postavil. Riaditeľka plná hnevu očervenela. Bolo na nej vidieť veľa zlosti. Všade okolo bolo sklo. Zrazu na všetkých vyprskla: "Všetko ste zničili". Zaťala päste a pohla sa smerom k stene ďalej od prístroja. Smerovala k veľkému červenému tlačidlu. Klopkajúce topánky sa ozývali celou miestnosťou. Otvorila ochranné púzdro a hrubou silou tresla do červeného tlačidla. Ozvali sa sirény a všade svietilo červené svetlo. "Berte ich preč hneď!" skríkla a ukázala prstom na nás. Zrazu prišlo k nim viac mužov v čiernom a bral každého jedného preč. Prišli do menšej miestnosti ako predtým. To skoro nič nebolo. Iba lavička. Surovo ich tam strčili a zavreli dvere. Ozvalo sa šťuknutie zámku. Alex už ďalej nevládal. Zrútil sa na zem a omdlel.......

¤¤¤¤¤☆¤¤¤¤¤

Taak je tu ďalšia časť. Dúfam,že sa vám príbeh páči. Názory mi môžte písať do komentu. Ďakujem :D :)
Normal_xx_2015