18. Milosť

15 0 2
                                    

Všetci stáli von. Strachovali sa o Sisu. Nikto ju nevidel. Zrazu druhá strana budovy - kde ešte nehorelo - vybuchla a veľké mohutné skla sa rozliali na zem aj s betonovou stenou budovy. Katy pozrela na Lucy. Obidve vedeli,že myslia na to isté. Dav ktorý stál sa kričiac rozbehol. Zo steny zostali len ruiny. Chris pozrel hore a zbadal,že strop nedrží pevne. Keď tam je Sisa musia ju dostať von. Ludia už vybiehali po ruinách hore. Rozbehol sa aj Chris s Alexom. Keď zbadali v rohu dievčenkú postavu ihneď sa k nej vrhli. Niekto kričal "je tu kongresmanka. To dievča ju unieslo" ďalej už Chris nezachytil. Pokúšali sa prebrať Sisu. Zastriasol ňou. Žiadna zmena. "Tu máš. Daj jej znamenie" povedal Finnick keď k nim pristúpil a podal Chrisovi chröse - paličku na kreslenie znamení - Chris akoby nevedel čo s ňou má robiť. No v tom sa mu ruka šmykla a začala kresliť znamenie na plece. "Prebudenie" skonštatoval Finnick keď Chris dokreslil. Znamenie zbledlo. No zatiaľ sa nič nedialo. Chfis sa chcel spýtať či znamenie nakreslil dobre no v tom si Sisa prudko sadla a chytila si hlavu. "Čo sa deje? Boli ma hlava" skrútila sa do kĺbka. "Rýchlo Znamenie pokoja inak nám zomrie v bolestiach!" skríkol Finnick zjavne vedel o ľudoch v bolestiach čo to viac ako oni. Šikovne jej nakreslil na druhé plece ďalšie. Po chvíľke sa narovnala a sadla si. "Čo sa stalo? Môžeš nám to povedať..." povedala milo Katy keď k nej prišla. "Videla som sem ísť nejakého muža" začala pomaly a oprela sa o stenu. Prudko dýchala "myslela som si,že to bol Roland ale nebol to on. Našla som v pracovni kongresmanku. Za krátky čas tam prišiel ohnivý muž. Chcel nás zabiť. Niečo od kongresmanky chcel. Potom tam prišiel ten sivý muž. Bol to lukostrelec. Zahnali nás tu. Trafili kongresmanku. To čo nečakali bolo,že hodia svoje zbrane naraz. Urobilo to veĺkú ohnivo-čiernu guľu a ja som do nej strelila šíp. Vybuchla" povedala celá spotená. Chvíľu pri nej sedeli keď k nim prišli černosi. Boli to strážnici a na sebe mali čierne brnenie. Na hrudi brnenia mali znak mesta. Bolo to slnko z lúčmi. Na hlavách mali prilby s pávimi perami. Vyzerali dosť smiešne. Mali prísny výraz a povedali "pôjdete s nami pred súd. Dopustili ste sa závašných činou. Teraz budete znašať dôsledky. Zariadili sme expresne rýchly súd. Skončite v base" povedali naraz tŕpko a z nenávisťou. Zdrapli všetkých a zakvačili tak mocne,že sa nikto nemal šancu vytrhnúť. Bolo ich tam 8 na každého jeden. Viedli ich do betónoveho úradu kde predtým stáli a počúvali o ohnivom mužovi. Vyšli po schodoch na prvé poschodie. Prišli do veľke bielej mramorovanej miestnosti. Zaviedli ich do stredu a nechali ich tam stáť. Chvíľu sa nič nedialo. Potom stúpili do miestnosti 6 ľudi - kongresmanov - v bielych talároch. Postavili sa na svoje miesta. Vyzeralo to tam ako v súdnej sieni. Iba bolo všetko biele. Stážci sa postavili k stĺpom ktoé obkolesovali miestnosť. Na ich vrchoch boli nakreslené čierne Znamenia. Pravda, milosť, klamstvo, oslobodenie. Chris ich prečítal ani nevedel ako. Zrazu vstúpil vysoký muž zo zlatými vlasmi. Pôsobil veľmi staro no nemal viac ako 50 rokov. Predstúpil na miesto ktore bolo bližšie k nim. Všetci boli vysoko ako to už na súdoch býva. Zdvyhol ruky a Znamenia zasvietili. Všetci začuli praskanie dreva a okolo nich sa zjavila modro-fialová clona. Muž zatvoril oči a začali sa mu triasť ruky. Sise všetko pripadalo také rýchle. Nevedela si spomenúť ani na to čo bolo pred niekoľkými minútami. Zablesk svetla zrazu všetko zmenil. Dunelo im v ušiach no keď sa pozreli okolo seba všetko bolo také ako sem prišli. Nikto sa neodvážil prehovoriť. Napokon sa ozval muž. "Boli ste omilostení" ukázal muž na stenu za nimi. Svietilo tam Znamenie milosti.
Prehovoril prvý Finnick "ale my tu nemôžme ostať". Muž len zdvyhol bradu. "Čo-Čo to znamená,že nás omilostíte" spýtal sa Chris. "Hviezdy rozhodli,že vás máme omilostiť. Znamená to,že zostanene pod dohľadom v meste a neopustíte ho inak vás budeme musieť zatvoriť" povedal pokojne muž. Už už nás strážci schmatnú keď v tom sa rozrazia dvere a dnu vpadne Judit s obviazanou nohou a Lucius s vystrašeným výrazom. "Súdnici prosím vás dajte im oslobodenie. Spravne výnimku" vyštekne zdráhavo Judit. "Zachránili mi deti. Nie je to prejav statočnosti a dobrosrdečnosti?" zadychčane zahlási. Muž stojaci nadobudne znechutený výraz. "Prehodnotíme to. Vydržte" povie a úkosom pozrie dole na nás. Po hodnej chvíľke čakania im povedali,že môžu opustiť mesto. Táto správa im padla veľmi vhod. Odľahlo im a na tvárach sa im objavil úsmev. Okrem Finnicka a Mellise.

¤¤¤¤¤☆¤¤¤¤¤

Katy bola úplne niekde inde. Už ju ani netrápilo,že sú voľný že stoja na námestí. Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo. Výbuch, extremne rýchla jednotka, ten súd. Niečo na tom nesedelo. A bola si istá,že si to nemyslí sama. Finnick a Mellise zrejme zdieľali podobný názor. Prečo tak rýchlo reagovali? Aj sudca? Boli až pohotovo rýchli.... Na mámestí panovala búrlivá atmosféra. Oheň pomaly dostávali pod kontrolu. A tak sa Katy chcela zájsť späť za Rolandom. Odišiel ani nevedela kedy. Rozhodla sa isť hneď kým sa všetci rozprávajú. Za zápästie ju chytila Mellise. "Ten záblesk svetla ktorým sme prešli v tej sieni" odmĺčala sa "odhalili sme im všetko. Tušíš,že to nebola náhoda však?" povedala spýtavo. "Ano. Niečo na tom bude. Nebola to náhoda" chcela ešte niečo povedať no Mell ju horlivo "budú nás sledovať. Nenechajú nás odísť len tak" Katy len prikývla. "Idem za Rolandom. Musím sa s ním porozprávať. Hneď sa vrátim" vytrhla sa jej. "Dobre" povedala Mell a vrátila sa k ostatným. Tam sa už rozprával Finnick a Alex s Rebeccou a Taylorom. Pridala sa k nim vo chvíli padla strecha budovy ktorá horela. Nikto tam našťastie nebol no aj tak ľudí zachvátila panika.

¤¤¤¤¤☆¤¤¤¤¤

Koniec 18.časti :D
Normal_xx_2015

ZnameniaWhere stories live. Discover now