Keď sme došli po dlhej ceste z Bratislavy do Prahy, bola som šťastná ako nikdy inokedy. Rozmýšľala som ako to bude keď uvidím svojich "hrdinov". Po ubytovaní do hotela, išli sme s rodičmi do centra Prahy a prechádzali sa po nej. Na ďalší deň som trošku znervóznela, bola to predsa moja prvá akcia, na ktorej som kedy bola. Pred letiskom Letňany som videla kopec ľudí. Ale aj tak mi to neprekážalo. Prišli sme cez bránu a hľadala som Youtuberov. Pozerala som sa na program a všimla som si, že až o 14:00 bude tam aj Herdyn. Zatiaľ som sa išla prejsť po letisku a pozorovala som Youtuberov. Mne stačilo iba to, že som ich videla naživo. Nechcela som tam stáť hodinu pre podpis. Keď som sa pozrela na hodinky, videla som, že už budú dve hodiny. Postavila som sa tam a čakala. Zrazu sa pozrem vedľa seba a vidím ho. Herdyn. Bol vyšší ako na Streame. Vtedy mi strašne začalo biť srdce. V tom momente to bol môj najkrajší deň v živote. Keď som došla na radu, dala som mu papier, nech mi dá podpis. Potom som mu dala balík. Bol strašne milý a poďakoval sa mi. Odišla som. Išla som ku rodičom lebo sme sa mali stretnúť o tretej. Boli sme tam ešte 3 hodiny, a keď začalo pršať, tak sme išli na hotel. Myslela som si, že ho už nikdy neuvidím. Ale o 2 mesiace sa to zmenilo.
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Herdyn ENDED
Hayran KurguTento príbeh je podľa skutočnej udalosti, takže tu nič nie je vymyslené. Toto sa mi naozaj stalo. Ak chcete pokračovanie (ktoré bude), prosím povedzte mi, či sa vám to páči alebo nie.
