Nespútaná

Malé problémy

Nemala kam ujsť, keď zbadala, že sa zvrtol na päte a zamieril nazad k nej. V poslednej chvíli sa otočila a chcela uniknúť do Raymondovho stanu.

"Rozhodol som sa, že sa prejdeme." rázne ju schytil za lakeť. Zavrela oči a zhlboka sa nadýchla, sklamaná neúspešným útekom.

"Možno by som dala prednosť oddychu," pokúsila sa o námietku. Jemne šklbala rukou, ale nepovolil stisk ani o kúsok.

"O tom pochybujem." usmial sa na jeden kútik úst. "Keby si mala príležitosť ujsť, nezastavíš, až kým nebudeš doma."

Aryii sa rozšírili zreničky prekvapením. Ako jej mohol tak presvedčivo hovoriť priamo z hĺbky srdca? To jej divokosť duše a túžba po slobode tak veľmi volali z tváre? Musel vidieť, že nie je schopná slov, pretože pokračoval:

"Aspoň ja by som to na tvojom mieste spravil. Aj keby som mal La Manche na vlastnú päsť preplávať." Prekvapene k nemu zdvihla oči. Ešte vždy sa usmieval. V očiach sa mu zrkadlil smiech a temnejúca obloha.

"Takže mi rozumieš, pane?"

"Kdeže. Ešte žiadna žena mi nedovolila, aby som jej porozumel. Ani moja vlastná manželka nie. Ženy v prvom rade treba milovať, nie snažiť sa, porozumieť im. Ale keby som bol väzňom, jedinou mojou túžbou by bolo vrátiť sa domov."

"Zaujímala by ma jedna vec, pane. Ako môže muž milovať ženu, keď ju nepochopí?" Tá otázka jej musela vyjsť zo srdca, inak si nevedela vysvetliť, prečo sa vôbec na niečo také pýtala. Alebo, možno vedela. Chcela zistiť, čo sa odohráva v Rayovi. On jej predsa tvrdil, že ju miluje, ale nesnažil sa ju pochopiť.

"Ty snáď mužov chápeš?" odpovedal na otázku otázkou. Kráčali z nohy na nohu, nevenovali pozornosť udiveným pohľadom. V tábore postupne zahoreli ohne, ktoré poskytli teplo vojakom i ženám. Bol čas večere a v kotlíkoch, hompáľajúcich sa nad ohniskami bublali mäsové polievky, z ktorých sa šírila chutná vôňa.

"Preboha, niee!" vypľula zo seba takmer zaskočene. "Skôr by som pochopila prečo....prečo kvety nerastú z oblakov..." zasmiala sa. Ani nevedela ako sa jej podarilo vymyslieť tak výstižné prirovnanie.

"Nemáš mu teda čo vyčítať. Miluje ťa a ak Boh dá, raz všetko pochopí." Smiech jej razom ustal na perách. Zvážnela. Aj sám William Bastard vie, že Raymonda na panstve nezdržali povinnosti, ale skôr nepochopiteľné cestičky srdca.

"K čomu je taká láska?" povzdychla sťažka a nepokojne sa obhliadla. Vyslobodila si ruku, za ktorú ju viedol a objala si uzimené ramená. Plamene blčali na každom kroku, ale ich teplo ju nezahrialo. Zachytila niekoľko pohľadov a preľakla sa, že niekto začul ich rozhovor. Vojaci sa však tvárili viac ľahostajne ako zvedavo. Boli nezvyčajne mĺkvi, akoby už v kostiach cítili blížiaci sa boj a s ním prichádzajúcu smrť. Ženy sa rozprávali v hlúčikoch, takmer šeptom alebo posedávali na mužských kolenách, naskytujúc nehanebný výhľad na hlboký výstrih košele.

William dlho neodpovedal. Nechcela rušiť jeho myšlienky, a preto mlčala, dúfajúc, že jej odpovie. Čo vlastne? Sama nevedela čo si praje počuť. Ešte k tomu od muža, ktorý bol pre ňu a jej ľudí úhlavným nepriateľom. Odrazu zastavil. Dlane jej položil na ramená. Nestriasla ich. Zaklonila hlavu, aby mu videla do tváre. Pošepky sa jej prihovoril:

"Dobrá otázka. K čomu? Veď je to len prchavý cit, nestály. Vybojuje sa vojna a všetko skončí. Raymond to vie. Vieš to aj ty. A predsa sa neprestanete milovať."

Aryii sa v myšlienkach vynoril podobný rozhovor z pred pár dní. Jasne si spomínala na každé Arnaudove slovo. A teraz jej aj William pripomínal pominuteľnosť toho citu, krutého i krásneho zároveň. Pokúšala sa nájsť vhodnú odpoveď, ale nemala možnosť vysloviť ju. William ju objal okolo pliec a voviedol ju do najväčšieho stanu uprostred tábora. Oslepilo ju jasné svetlo ohňov, horiacich v železných košoch.

Stanu dominovala rozsiahla maľovaná mapa rozložená na stole. Nemusela sa bližšie prizerať, aby vedela, že zobrazuje Anglicko. A drevené figúrky zo svetlého a tmavého dreva predstavovali proti sebe stojace strany Normanov a Anglosasov. Z drevenej konštrukcie stanu viseli bohato zdobené gobelíny. Súkromné priestory pána od rokovacej časti oddeľoval paraván. Bolo viditeľné, že je zvyknutý hostiť mnoho ľudí, čomu nasvedčoval stôl a lavice. Stôl nebol prázdny, takisto ako lavice. Cítila ako rumenie. A nebolo to spôsobené teplom ohňa. Nesmelo zdvihla pohľad a obávala sa čo uvidí v očiach mužov, ktorí sedeli na lavici a večerali. Sotva sa ovládla, aby jej sánka nespadla až k zemi. Nejedla tam celá malá armáda ako predpokladala, ale len Arnaud, Raymond a dvaja muži, ktorých nepoznala. Keď si ju všimli vstali a sklonili hlavy. Chvíľu jej trvalo, kým sa spamätala a uvedomila si, že vzdávali úctu svojmu zvrchovanému pánovi. William im kývol rukou. Sadli si. Iba Ray sa zaprel dlaňami o dosku stola a spýtavo sa pozrel najprv na ňu a potom so zdvihnutým obočím na normanského vojvodu.

"Čo sa stalo?" povzdychol rezignovane, pričom sa mu uvoľnilo niekoľko pramienkov a s ľahkosťou mu skĺzli do čela. Arya radšej sklopila zrak. Chcela zo seba vytisnúť niečo na svoju obranu, ale William ju predbehol.

"Povedzme, že boli menšie problémy." V tom okamihu, vážne sa tvárici Arnaud vybuchol do hlasného smiechu. Víno, ktoré nestihol prehltnúť sa rozprsklo po stole.

"Arya....nepraj si ma..." vytisol pomedzi stisnuté zuby Ray. Videla ako sa mu tepna na krku napla. Nevedela, či ho už niekedy videla takto potláčať hnev.

"Nič čo by sa nevyriešilo, však dievča?" žmurkol na ňu Bastard a prešiel k Raymondovi. Otcovsky mu položil ruku na rameno a priateľsky ho potľapkal.

"Čo si zas vyviedla?" nepočúval jeho upokojovanie. Chcel, aby mu všetko povedala ona. Arya kmitala očami z rozhnevaného Raya na pobaveného Arnauda.

"Je unavená z cesty. Vezmi ju a choďte si ľahnúť. Iste ti všetko rada vysvetlí." venoval jej posledný povzbudivý úsmev, prv než po Arnaudovej ľavici usadol k večeri.

Raymond sa mu v rýchlosti uklonil, zovrel Aryino zápästie do bolestných okov svojich prstov a vyvliekol ju zo stanu. Zaťala zuby a priala si byť hluchá voči smiechu, ktorý k nej doliehal zvnútra i voči výčitkám, ktoré sa na ňu bez pochyby onedlho zosypú...

POZNÁMKA: To, že Williama nazývam bastardom, nie je myslené ako urážka. Prv, než získal prívlastok Dobyvateľ, bol nazývaný Bastardom, kvôli svojmu nemanželskému pôvodu. Okrem toho Vám veľmi moc ďakujem za to, že príbeh čítate a odmeňujete ho hviezdičkami :) :)