Uzavretá spoločnosť ♥

Časť prvá

Kráčala som plnými ulicami všade boli ľudia. Z falošnými maskami niekto sa usmieval iný bol vážny.. Dievča na zastávke sedelo a utieralo si slzy. Počúvala som piesne ktoré ma vystihovali a tiež moje pocity všetko navôkol mi bolo smiešne ale nedávala som tomu zmysel.. Odrazu som uvidela môj cieľ. Zástavka od ktorej pôjdem zas k mame na víkend.. "Zas nudný víkend" pomyslela som si a vtedy mi prišlo na um že toto nebude jeden z nudných. Mama išla preč aj s nevlastným otcom a ja si môžem zavolať moju najlepšiu kamarátku Anabelu ku mne. Len som stála na zástavke a obzerala sa vedľa stál pár zamilovane sa na seba pozerali a smiali sa. Kedy konečne postretne niečo takéto aj mňa ? To neviem možno dnes možno zajtra.. V tom zamýšľaní som si ani nevšimla že prišiel autobus.. Pribehla som rýchlo k dverám a potichu som povedala: "Študentský, Tvrdošín poprosím".. Unudený šofér ťukal do svôjho prístroja a ten mi vydal lístok podala som šoférovi skrčenú bankovku.. Sadla som si na svoje zvyčajné miesto úplne vzadu v päťke je to najlepšie dala som si špunty od slúchadiel do uší a nechala sa unášať hudbou a oknom ktoré bolo zarosené od dažďa kvapky stekali veľmi pomaly.. Snáď sa pretekali ktorá sa skôr dostane dole.Načo im to je ? Skôr či neskôr aj tak skončia dole. Zamýšľanie sa ukončilo až po 2 hodinovej ceste keď sme zastali v Tvrdošíne. Nikde nikoho celkom ako dedina. Ale tu to bolo iné ako doma všade boli usmiaty ľudia len málo kto bol unesený nad niekym iným a nevnímal svet okolo seba. Prešla som cez námestie a uvidela som malý stánok veľmi známy kde som robila keď som potrebovala peniaze. Pristavila som sa a pozdravila som vedúcu. Potom som pokračovala vo svojej ceste. Prešla som cez cestu ako ten najväčší rebel,neriešila som že tam nie je prechod a o 10 m je nejaký jednoducho dnes sa mi nechcelo riadiť sa pravidlami prešla som a bola som pri svojom dome. Otvorila som plastové dvere. Vyzula som si nové neónové AirMaxy a vyšla po schodoch ktoré vyzerali akoby mali ísť až do neba. Keď som bola konečne hore pribehla ku mne moja malá sestra ktorá ma vrúcne objala a tak som s úsmevom opätovala jej objatie : "Ahoj miláčik" povedala som s náznakom úsmevu vošla som do obývačky a tam som uvidela moju druhú sestru ako je na PC na čo som si už zvykla. Napísala som Anabele lebo som zistila že už je 17:00. Tá prišla o 17:30 obliekla som sa a šli sme na Medvedzie do Kokyho.

To by bolo na prvú časť asi všetko :)