Uzavretá spoločnosť ♥

Časť druhá

Kráčali sme s Anebelou známym kopcom ktorý vedie na sídlisko Medvedzie skoro sme odpadli naozaj dá zabrať dychčali sme ako po srdcovom záchvate zasmiala sa a pozrela na mňa: "To robia tie zafajčené pľúca moja zlatá!" .. Len som mávla rukou lebo som sa nedokázala ani poriadne nadýchnuť.Vošli sme do Kokyho (herne/krčmy)... Sadli sme si do VIP zóny s červenými koženými kreslami vypýtali sme si kofolu a rozprávali sa o bežných veciach, ktoré sa stali kým sme spolu neboli. Je zvláštne ako som si sadla z niekym koho som nenávidela. Je moje druhá ja .. Zo začiatku som to na nej nenávidela bola jednoducho rovnaká ako ja a to sa mi nepáčilo. Ale časom som si uvedomila že ak nenávidím ju nenávidím ani seba.

O chvíľu vošli do herne kamoši celá crew.. Postavila som sa a objala môjho najlepšieho kamaráta:" Ahoj Kristiánko" s úsmevom som si sadla nazad a všimla si že Kristián neprišiel len so známymi ale aj s mojim bývalým priateľom Máriom ktorý sa zmenil len tak som sedela a pozerala na neho ako sa zmenil fascinovalo ma ako z neho neviem vyčítať ako sa práve cíti. Lebo ja vždy uhádnem ako sa práve človek cíti podľa mimiky.. Ale u neho som to nevedela nikdy rozoznať. Vyžaroval zvláštnu auru chvíľu mi prišiel smutný a hneď na to mi prišiel uletený. "Jess.. haló!!!" kričala na mňa Anabela no ja som ju nepočula stále som sa pozerala na istý cieľ a tým bol ON! "Jess volá zem !" toto som si nemohla vymyslieť toto som naozaj počula : "Prosím ? " opýtala som sa a pomaly otáčala hlavu ak Anabel .. Tá sa smiala zo všetkými okrem Mária.. "Ideme do TESCA po víno a kolu a myslím že je najvyšší čas ísť domov a tvôj cieľ myšlienok príde za nami okolo 2-hej" .. Kedy sa na tom stihli dohodnúť ? Som snáď duševne chorá alebo som ohluchla keď som nevnímala kedy sa o tom rozprávali bolo mi to trápne tak som trošku koktala : "A..á..no príďte" .. Obliekla som si bundu a keď sme vychádzali ešte som sa otočila smerom k Máriovi ten sa na mňa pozeral a usmial sa a zakýval rukou na pozdrav ja som to odignorovala ani neviem prečo.. "Hlúpa, Hlúpa,Hlúpa" stále mi to hralo v hlave ako pieseň zapojená na slúchadlách od mobilu.. Keď sme vyšli tak sa ma Anabela opýtala: "Čo to bolo ? Povedz mi všetko !!!" usmiala som sa a začala som rozmýšľať ako to vlastne začalo a potom som začala môj monológ:" Vieš.. Mário a ja sme spolu boli asi pred dvoma rokmi .. aaa .. neviem čo ti povedať jednoducho neverím, že je stále ten do ktorého som sa zamilovala vtedy akoby sa všetko vrátilo.. Ako prvý deň.. Pohľady nevedela som vyčítať z neho čo cíti a smiali sme sa na tom a všetko akoby sa namiesto neho a všetkých z vás objavila veľká telka a všetko sa mi prekrúcalo odznova.." prestala som lebo ma začalo zvierať v žalúdku a všade.. keď som jej všetko povedala boli sme už doma a tam sme užívali samotu a potom prišiel on a jeho kamarát...

Zajtra čakajte pokračovanie :)