Uzavretá spoločnosť ♥

*2:0 pre chlapcov*

Čo to robím ? Bozkávam sa s niekym koho poznám možno týždeň ani sa poriadne nepoznáme. A predsa len teraz som dala dokopy moje zlomené srdce !! Po bozku som sa cítila skvelo ani neviem ako sa to všetko tak rýchlo odohralo.Pozrela som sa na neho s pohľadom nechápania.. No on aj rovno odpovedal na moju otázku v očiach :"Páčiš sa mi veľmi" .. Ha-ha-ha myslí si že mu skočím na sladké rečičky keď ma chce dostať len do postele.. A tak som mu nepriamo odporovala : " Ale to určite hovoríš každej " .. Pozrel sa na mňa posmešným pohľadom : "Určite nie. Dievča ma musí zaujať."
Takže som ho zaujala veľmi zaujímavé len sme sa tak prechádzali a nahlas premýšľali : "Keby sa na teba namotám čo by si urobil ? " opýtala som sa .. "No nič čo by som mal urobiť ? .. Bol by som rád.. Si úplne iná ako dievčatá, ktoré stretávam si zaujímavá .. Taká iná taká krásna.."... Toto ma odrovnalo skoro som sa tam rozplakala, namiesto zbytočných slov som mu dala pusu. No i keď mi s ním bolo krásne musela som ísť domov bola už presne polnoc. A tak sme ruka v ruke šli ku môjmu domu tam sme zastali a dal mi pusu. "Toto je posledný krát ? opýtala som sa veľmi smutným hlasom. Vyrovnal sa a pomaly povedal : "Určite nie chcem ťa vídavať." .. Rozlúčili sme sa a ja som šla domov dlho do noci som nespala lebo som premýšľala nad tým či to čo robím je správne. Či nerobím ďalšiu hlúposť, ktorá by mi mohla ublížiť. Ale už bolo neskoro na takéto premýšľanie nenormálne som na neho namotala a nebolo to len tak.Zaspala som neskoro v noci s myšlienkami nad ním. Poslala som mu žiadosť na facebook. No neprijal ju ani ráno ani na druhý deň večer chodila som bez duše rozmýšľala som len nad tým či to potvrdí. Či to myslel vážne.. Neodpísal ani na správu .. Bolo mi nanič s toho všetkého. V pondelok ráno som odchádzala do Martina. Vstala som o 6tej. Umyla som si tvár odmaľovala sa a umyla si zuby nachystala si všetky veci .. A naposledy som si stala do zrkadla.. Naozaj toto chcem ? Pozerala som sa na seba mala som pod očami kruhy ako bochníky. Som naozaj slepá alebo prečo sa vždy namotám na takých idiotov ? Stále sa to pýtam samej seba keby ma niekto počul myslel by si že trpím samomluvou.. Obraz v zrkadle neodpovedal len tam ticho stál zničená žena láskou. Zničená ... To som.. Pomaly som zliezla po schodoch obula sa a smerovala ku zástavke. Zapla som si mobil a bola tam správa od neho :

D: Toto bude zložitá správa ale dufam že ma pochopíš.. Je mi to ľuto ale nemôžem byť s tebou páčiš sa mi to áno, ale stala sa taká vec, že cez víkend som stretol bývalú a všetky moje pocity sa vrátili.Prepáč.

Neodpísala som ani lebo to strašne bolelo. Zacítila som slzy. Sedela som na zástavke a plakala som ako to dievča na zástavke vtedy keď som sem šla.. Všetko čo som v ten prvý deň zažila sa stalo včera som vyzerala zamilovane a dnes vyzerám ako vyzerám... Uplakaná znova zranená..

To je koniec ďalšej časti dúfam že sa bude páčiť. Dodovy ešte zbohom nedávajte pretože sa tu ešte ukáže. A nebude to možno len preto aby jej dal zbohom.. Neviem toto ani ja povedať pretože všetko sa ukáže v piatok a všetko sem napíšem :)