Uzavretá spoločnosť ♥

*Znovuzrodenie*

Spravila som dva kroky smerom... A prebudila som sa na posteli bielej tak isto ako všetky steny okolo obliečky boli biele podlaha bola biela. To znamená len jedno som v nemocnici.. "No dobré ráno princezná": ozvalo sa zrazu z boku obzrela som sa a na posteli vedľa sedel chlapec mohol mať možno 16 bol zlatý mal strapaté vlasy a rozťahané tielko na sebe. Odpovedala som mu ako každému neznámemu: "No.. Koľko som bola.. hm ...".. Odpovedal namiesto mňa:"Mimo ? Asi mesiac.. Je 10. december".. Čože ? Akoto že som tak dlho mimo..??? Veď som len bola v tuneli a šla som nazad.. "A...a.. ty si ?".. opýtala som sa zdvorilo ako som najviac vedela.. Chlapec sa usmial postavil z postele podišiel ku mne vystrčil ruku a veselo povedal: "Ja som Tibor, ale všetci mi hovoria Hafo bol by som rád keby si sa pridala k mnohým a hovorila mi tak tiež.. Prijali ma s tebou do tejto poondiatej nemocnice už tu trčím mesiac a celé dni nemám čo robiť. Lebo milá dáma Jessica podľa toho čo som počul sa tak voláš.. Ma nevnímala celý čas.. Rozprával som sa s ňou ale ona nič. Ignorovala ma !! No rozumieš ? " .. Bolo toho na mňa moc v predstavení podala som mu ruku ale nie na to aby som sa s ním zoznámila ale na to aby som vstala z postele pretože mi trebalo neuveriteľne čúrať.. Postavila som sa a prešla k dverám.. Chlapec pohotovo reagoval:"Kam že kam princezná ?" .. Pozrela som sa na neho škaredým pohľadom..: "To už človek nemôže isť ani čúrať aby sa ho niekto neopýtal Kam preboha ideš? " .. Chlapec sa usmial a ukázal na dvere oproti naším boli orandžové a na dverách bola malá tabuľka z nápisom WC.. Prečo tam nie je pekne napísané hajzel ?:D Prečo práve WC? .. Choré.. Keď som vyšla zo záchoda stál tam Hafo podal mi ruku neochotne som sa ho chytila a v tom som zbadala obväz na ruke.. Sklopila som hlavu a opýtala som sa ho otázku na, ktorú som potrebovala nutne odpoveď:" Koľko ľudí tu za mnou bolo ? " .. Chlapec mlčal vytiahol si ruku z vrecka a začal počítať na prstoch:" Tvoja mama tu bola asi v prepočte 30 krát no každý deň inak je to celkom milá žena.. Ďalej tu bol nejaký chalan ktorý furt fňukal a stále opakoval keď ťa držal za ruku :"Kurva čo som to urobil ? Prosím odpusť mi a vráť sa" bol tu asi 2 krát a už sa asi 3 týždne neukázal a bolo tu v prepočte veľmi veľa ľudí ale ani jedného nepustili len jeho a tvoju mamu.. ".. Čože ? Bol tu Dodo ? Jemu som volala naposledy.. Ano určite to bol on.. Ach.. Keď sme vošli do izby odkráčala som ku oknu kde som videla plno snehu akurát bola krásna chumelica vločky padali jedna za druhou míňali sa iné do seba narážali akoby to boli ľudia a dávali sa dokopy akoby sa ľúbili snehové vločky bolo to tak krásne až som chcela ísť von a pozrieť sa na to tancovať v snehu .. Blázniť sa ako malé dieťa.. Predsa som sa práve znovu narodila.. Už začínam chápať kráse života.. V myšlienkach ma zastavil zas ten kretén Hafo:"Je to krásne však ? Predstav si koľko vločiek padá každá je iná.. Odlišná ako my ľudia.. padne na zem niektoré hneď pominú majú krátke obdobie bytia iné padnú ostanú na zemi dlhú dobu no nakoniec na jar aj tak pominú.. Je to také zvláštne..".. Bola to najkrajšia myšlienka no i tak som mu odpovedala len jedným slovom aby si nemyslel že je dáky iný.. A že verím mu a že ho obdivujem alebo tak : "Hej..".. Hafo sa usmial a sadol si späť na posteľ : "Mala by si si oddýchnuť..".. Pozrela som sa na neho pohľadom či to myslí vážne však som mesiac len spala v podstate ale mal pravdu mala by som si pospať.. Aspoň na túto noc.. "Dobre Hafo keby tu bola sestrička povedz jej že som už fit ale že som šla spať a ráno sa ešte ak tak porozprávame.. možno" Chlapec s prezývkou Hafo zhasol svetlo a obaja sme zaspali do najhlbšieho spánku..

Tak ďaľšia časť :) dúfam že sa páči ..