Uzavretá spoločnosť ♥

*Naozaj ťažké ráno*

Ráno ma prebudilo behanie mojich malých sestier po dome. A slová Anabell : " Aj teba to raz čaká .. neboj moja" .. Hlavu som mala stále na Máriovi. To nebol sen ? Myslela som si, že to všetko bol krásny sen, ale bola to skutočnosť !! Ou ou ou moja hlava.. Ide mi hlava vybuchnúť. Už nikdy sa nerozprávam s niekym do 4 rána aj keď to bude Mário. Vstala som pozrela som sa na sestru ako leží pri Anabell a so zdvihnutým obočím som čakala ako mi vysvetlia vetu ktorá ma prebudila. Anabela sa usmiala a začala: ,,Tvoja sestra za mnou prišla s tým že spíte ako zamilovaný holúbkovia a ja som jej povedala že to čaká aj ju." Len som nad tým mávla rukou a usmiala som sa. Vošla som do kuchyne a všade bol neuveriteľný bordel. Počkať, počkať koľko je vlastne hodín? Mama príde o 13:00 takže koľko máme času ? Vrátila som sa späť do obývačky a spod vankúša som vybrala mobil a pozrela sa na hodiny bolo presne 10:00. To mám čas pomyslela som si.. A tak som sa vrátila do kuchyne a spravila sebe a Anabel kávu. Káva bola zaliata. Zišli sme po schodoch do neba a zapálili si cigaretu, ktorá mi naozaj pomohla. Aspoň trošku mi bolo lepšie. Keď sme prišli hore Mário ešte spal bol taký sladký keď spal..Ale naozaj len keď spal. Zašli sme za Dalikom či vlastne žije. A áno žil zobudil sa hneď ako sme vošli do izby. Jeho slová po prebudení boli : "Kde som ? Čo som ? Idem čaute." Keď si to trošku dal do kopy v hlave prišiel za Máriom a prebudil ho zo spánku. Potom odišli s pusou na rozlúčku. Ostala som doma ľahla som si späť na gauč do perín, ktoré stále voňali po Máriovi. Premýšľala som nad včerajškom a usmievala som sa nad tým. Ešte včera poobede som si myslela že nenájdem nikdy lásku. A dnes som zamilovaná až po uši. Toto je čudné vždy keď sa v mojej mysli objaví meno Mário podskočí mi srdce a mnou prejde triaška. Poupratovala som fľaše zo stola vlastne len to najnutnejšie aby mama nevidela kto tu bol. Ľahla som si späť do postele a dospávala som noc. Keď som sa zobudila počula som krik mojej mamči naštvanej na bordel okolo. Pomaly som sa pozbierala z postele premiestnila som sa do svojej izby a sedela som na svojej postele pozrela som sa von oknom kde som videla vlastne nič. Nikto tam nie je všade nikoho. Zavolala som Máriovi no nezdvíhal. Večer som strávila písaním si s kamarátmi na Facebooku. Mário asi spal celý deň. Večer okolo 10tej som mu volala znova a konečne zdvihol... M: halo počuvam ? Ja: Ahoj čo robíš ? Spal si ? Volala som ti. M: áno spal som zobudil som sa teraz a nejdem nikam ostanem doma spať ďalej zavolaj mi zajtra.

Tým sa náš hovor skončil. No super takže kašle na mňa? Cítila som sa nepotrebne a blbo tak som si ľahla a vstala som až ráno...