Uzavretá spoločnosť ♥

*Vysvetlenie*

Sedela som pri stole a pozerala som sa na dvoch ľudí, ktorý mi ublížili odrazu som necítila nič k ani jednému odrazu mi nič nerobilo pozerať sa na nich, ale priam sa mi to hnusilo.."Jess, kedy ťa pustia?" opýtal sa Majo. "Ja neviem.." skonštatovala som .. Pozerali sa obaja na mňa pohľadom bolesti, ale mňa to už nebolelo ! Už mi boli ukradnutý. Mala som chuť vyskočiť z tej stoličky a kričať že sú mi ukradnutý, ale stále som sedela pozerala sa na nich.. "Jess sme tu len na chviľočku chceli sme ťa len vidieť už musíme isť vidíme sa keď vijdeš." Povedal Dodo. Postavila som sa zo stoličky objala oboch a potom som smerovala k izbe v hlave som mala tisíc myšlienok no všetky ma ponárali do utrpenia. Tí bezohľadní debili mi zas do hlavy vopchali jedného tučného veľkého parazitného chrobáka ktorý mi vrtal cez celú hlavu a pomaly sa chystal ku srdcu. Keď som vošla do dverí neubránila som sa úsmevu. Uvidela som niečo čo som nikdy nezažila. Neverila som, že niekedy sa niečo také stane. Na nočnom stolíku som mala vázu s ružami a v nich bol zapichnutý lístoček "Princezná ďakujem že si" pozrela som sa na Hafa so slzami v očiach ten sa usmieval. Pomaly som prešla  k jeho lôžku objala ho a dala mu pusu na čelo : "To je to najkrajšie čo pre mňa niekto niekedy urobil.." .. Hafo sa len usmial.. No ja som sa cítila tak výnimočne. Pri ňom som sa cítila ako ozajstná princezná.. Vždy som snila o takom chlapcovi a teraz je tu. No ja som tak strašne sklamaná tou laskou. A zaslepená sklamaním, že nedokážem veriť. Ale za to môžu oni Dodo a Majo. A teraz som odrazu cítila nenávisť ku ním dvom.Vysvetlila som však samej sebe už dávno, že oni sú kreténi a tým to končí. Ľahla som si na moju posteľ otočila som sa k stene a plakala som potichučku aby to nepočul.. No on to vycítil pristúpil ku mne a objal ma sadol si na posteľ a otočil ma k sebe  :" Jess ty plačeš?"  opýtal sa.. No ja som nič nepovedala snažila som sa prestať no slzy stále neprestávali. Utrel mi slzy a pobozkal ma. Bol to najkrajší bozk môjho života. Cítila som lásku a vedela som, že on je ten kto mi neublíži. Objala som ho a začali sme sa znovu rozprávať už ani neviem o čom všetko ubehlo tak rýchlo čas plynul veľmi rýchlo..

Prišla doktorka dnes mi povie kedy pôjdem domov. Pribehla ku môjmu lôžku :"Ale ahá slniečko sa zobudilo no čo ako ti je ? Vidím že ste sa s Tiborom už zoznámili" a pozrela sa na ruže ktoré stále nezačali vädnúť stále vyzerali krásne aj po týždni. Počas tohto týždňa sme sa s Tiborom našli sme spriaznené duše.  "Je mi fajn. Ano." Iba stroho som odpovedala. Doktorka vlastne obom oznámila:"Dnes vás oboch pustím domov. A Ďalšia dobrá  správa je, že po dohode s tvojou mamou Jess a riaditeľom detského domova sme usúdili, že by bolo dobré keby sa Tibor presťahoval z internátu k vám.".. Toto sa mi nezdalo naozaj toto povedala rozbehli sme sa s Hafom naraz proti sebe a objali sa zobral ma na ruky a pobehoval po celej izbe. Potom prišla mamina.. Aj s maminou sa Hafo za tento týždeň veľmi zblížil bol ako jej syn.. Objali sme ju a poobliekali sa. Doteraz som videla Hafa len vo vyťahaných tričkách a teplákoch. Ale keď prišiel prezlečený zamnou skoro som odpadla mal obtiahnuté nohavice a svetrík. Vlasy mal pekne pravené na bok. Už som nikoho nechcela vidieť len jeho. Bol krásny..

Trošku kratšia časť :)