Uzavretá spoločnosť ♥

*Iný domov*

Nebolo to o tom, že bol pekný v oblečení, ktoré som videla snáď na tých bohatých chlapcoch. Ale bolo to o tom, že prišiel niekto kto bol jednak krásny a jednak úžasný. Nastúpili sme do auta, ktoré nás čakalo domov. Keď sme došli domov poukazovala som mu všetko doma. a keď som vošla do svojej izby bola som ohromená. Všetko mi pripadalo iné. Nie preto, že sú tam nové skrine a jedna posteľ naviac, ale preto, že som sa tam necítila tak ako predtým.

22:00

Boli sme sa prejsť v meste. Znova sme sa dokázali rozprávať 4 hodiny bez trápneho ticha. A znova som v ňom našla niečo zo mňa. Doma sme ľahli a on zaspal ako bábätko.. Ja som ešte dlho premýšľala a ďakovala bohu za neho...

Ráno keď som vstala Hafo bol preč. Bol to snáď len sen ? Prešla som rýchlo do obývačky a tam som vďaka bohu videla Hafa s mamou ako niečo preberajú. Len som skočila na Hafa. Ten sa na mne len smial:"Si sa zľakla čo ? Že som ti ušiel ?".. Urazene som odpovedala: "Nie vôbec." Chcela som odísť,  ale Hafo ma chytil za nohu a zvalil na posteľ. Začali sme sa biť. A už keď som ozaj, že sa smial tak mi Hafo potichu povedal.. Bolo to len pre mňa :"Milujem ťa princezná.. Neviem čím som si ťa zaslúžil.".. Len som sa na neho pozrela a do očí sa mi nahrnuli slzy. Takéto veci som fakt potrebovala počuť.

"Čo ste preberali ?" potom som sa opýtala. Hafo sa usmial:"Počul som, že by si rada išla cez zimu niekde ku moru a rád ti to splním."...

Je to krátke prepáčte, ale v poslednej dobe sama neviem čo je somnou :/