Zobudila som sa o 7:00 kvôli Lucii že behala po izbe a telefonovala s jej rodičmi a sa veľmi hádali vedela som kvôli čomu to bolo. No super teraz som si uvedomila že som spala iba 4 hodiny. ,,Neznášam ťa!!!!" skrykla Lucia do telefónu s položila ho. ,,Luci si v pohode?" opýtala som sa jej rozospato. ,,Bože nie niesom v pohode čo to na mne nevidno dostatočne!" skrykla. ,,Sory" povedala som jej a už som sa jej nič nepýtala. Ľahla som si a snažila som sa spať ale nešlo to lebo Lucia plakala a Tereza kričala zas na Emmu, Kiku, Sama a Mutúša. Potom o 5 minút prišla sanitka. ,,Bože" nastala som sa a vyšla som na chodbu ,Čo sa tu deje?!" skrykla som na chodbu. ,,Emmu strašne boli brucho možno je tehotná!" povedala mi Tereza, prišla sestrička a odviedla ju do sanitky. Tereza mi dala všetko na starosti. ,,Takže všetci teraz zostaňte na izbe a o chvíľu sa pôjdeme naraňajkovať" povedala som a poslúchli ma. O 9:00 sme išli sa naraňajkovať a potom som im povedala že pôjdeme von a tam môžu robiť čo chcú. Do 11:50 sme boli vonku a potom sme išli na obed. Bol to veľmi divný deň ale tak zatiaľ sme to zvládali. Tereza o 12:10 prišla dnu a povedala ,,Emma na šťastie nieje tehotná ale má problémi s bruchom zostane pár dni v nemocnici a potom ju pustia domov" ,,A ona sem už nepríde?" pýtala som sa Terezi. ,,Nie ona ide domov" povedala . ,,A čo na to jej rodičia?" spýtala som sa. ,,Ešte o tom nevedia chce im to povedať do oči" povedala Tereza. ,,Fuha ja po tom by som ich ani nechcela vidieť nie povedať ešte do očí" povedala som. Keď sme dojedli bolo 13:00 a Tereza nám povedala ,,Prepáčte deti ale v tomto tábore sa dejú moc zlé veci a nechcem aby to bolo ešte horšie tak už asi zajtra budeme zatvárať tábor tak chote zavolať svojim rodičom aby pre vás prišli už zajtra." povedala sklamane Tereza. ,,Samo, Lucia, Kristína a Matúš vy tu ešte chvíľu zostaňte" povedala. Ja som sa schovala za roh a počúvala som ich. ,,Vy zavoláte rodičom aby prišli dnes a vy im to poviete do oči presne to čo si pamätáte!" povedala im a oni išli. Rýchlo som utekala do izby aby ma nevideli ľahla som si na posteľ a oddychovala som. ,,Prepáč Eli za dnešné ráno volala som z rodičmi a veľmi špatne som sa s nimi pohádala " povedala Lucia. ,,To je v pohode poznám" usmiala som sa na ňu. ,,Len teraz pomožeš mi ako im mám zavolať" povedala. ,,No jasne neboj" usmiala som sa a išli sme volať. Dala to na najhlasnejšie aby som to aj ja počula. ,,Prosím tu Hrnčiar" ozval sa z telefónu jej ocino. ,,Ahoj oci to som ja Lucia naša učiteľka povedala že maš prísť teraz sem a vyjastníme si to spolu" povedala vystrašene do mobilu. ,,Dobre prídem" povedal jej ocino a zrušil ju. ,,No vidíš nebolo to až také zle" snažila som sa ju utešovať. ,,No nebolo ale keď príde tak to bude..." povedala.
