Boj o Život

4 Kapitola

Cesta trvala štyri hodiny. Kým sme cestovali ja som sa snažila pospať si, ale nedalo sa. Opakovane sa mi sníval sen o chlapcovi, ktorý ide lesom a ja za ním. Keď zakopne a začne padať do čiernočiernej tmy, snažím sa ho zachytiť, ale stiahne ma so sebou. Keď sa na seba pozrieme, cítim, že sa poznáme, že tie oči a tvár sú mi také známe. Niečo sa snaží povedať ale nepocujem ho. A potom sa vždy zobudím a nedozviem sa čo bude ďalej.

,,Ako dlho ešte?" spýtala som sa otca. ,,Už iba pol hodinu" odpovedal otec. Obzerala som si okolie bolo tu veľa lesov, lúk, polí a malých domčekov. Toto prostredie sa mi začína páčiť. Mám rada lesy, rada sa v nich zvyknem prechádzať. Mám rada lesné prostredie je upokojujúce, ale teraz poslednou dobou mám trochu zvláštny pocit z lesov koli tomu snu....

Keď sme dorazili k nášmu novému domu hneď som si pomyslela, že sme si museli pomýliť adresu. Náš nový dom vyzerá ako zámok, má dve poschodia, jednu vezicku, leskle podlahy, veľké francúzske okna, velku záhradu s bazénom a s vysadenymi krykmi ruží a sadmi jabloní, čerešní, hrušiek, atď. Hrozne sa teším z bazéna, veľmi rada plávam a naši mi dali tú možnosť si zaplávať každý deň. ,,Vidím, že sa ti páči bazén" pristúpila ku mne mama s úsmevom na tvári. ,,Ani nevieš ako mami" povedala som jej. Pobrala som sa do domu s náručou plnou krabic. Položila som krabice do obývačky, kde som zistila, že je vysoký strop a vybehla som hore schodmi hľadať svoju izbu. Keď už som ju našla otvorila som dvere a v nemom úžase som si vzdychla. Moja izba bola veľká a nádherné osvetlena tromi oknami jedno orientované na východ, druhé na západ, kde bol výhľad na les, striaslo ma (koli snu) a jedno veľké strešné okno, cez ktoré bude v noci určite vidno hviezdy. Ešte chvíľu som stála vo svojej izbe keď ma z dola zavolala mama, aby som im šla pomôcť.

Ďalšia časť je už hotova. Dúfam, že sa páči ak hej tak má poteší vote aj koment. ;)