Boj o Život

12 Kapitola

Z pohľadu Kevina

,,Luna si v poriadku? Si nejaká bledá" hneď ako som to dopovedal spadla na zem. ,,Luna! Luna! Zobuď sa!" chytila ma panika. Čo mám robiť? ,,Luna zobuď sa!" začal som ju ovievať rukami. Stále som ju nemohol zobudiť tak som sa rozhodol, že ju zoberiem do jej domčeku ak sa po ceste nezobudí, asi ma porazí. Rýchlo som ju zobral na ruky a podoprel som jej hlavu o svoje rameno a kráčal som k jej domu teda ak sa to dá nazvať kráčaním. Mám taký pocit, že som doslova letel veľmi som sa o ňu bál. Keď som dorazil k jej domčeku ešte stále nebola pri vedomí. Rýchlo som ju položil na posteľ a šiel nabrať pohár vlažnej vody. Keď som sa vrátil začala sa prebúdzať. Veľmi som sa tomu potešil a ešte väčšmi keď otvorila oči a pozrela sa na mňa zase s tým pohľadom keď nevie o čo ide.

Z pohľadu Luny

Keď som sa zobudila. Neviem prečo spala som? Nevedela som si vysvetliť prečo som otvárala oči, keď som mala byť hore. Hneď ako som otvorila oči uvidela som Kevina ako sa od šťastia usmieva a kľakol si ku mne, pobozkal ma na čelo a vydýchol si. ,,Čo sa stalo?" spýtala som sa, keď som sa spamätala. ,,Povedal som ti o tebe skutočnú pravdu a zamdlela si" oznámil mi a podoprel mi hlavu vankúšom, aby som sa mohla napiť vody, ktorú mi doniesol. ,,Kde to sme? Páči sa mi tu" spýtala som sa. Prisadol si ku mne na posteľ a objal ma. Uškrnul sa a povedal ,,Toto je tvoj domček, v ktorom budeš bývať. Zatiaľ". Môj nový domček bol krásny. Boli tu tri okná s krásnymi závesmi marhuľovej farby, na každej parapete bola v kvetináči zasadená moja obľúbená kvetina. Orchidea. Bola tu malá kuchynka so šporákom a rúrou a menší kuchynský stôl nemohol chýbať. Posteľ, na ktorej sme sedeli bola mäkká a veľká. Steny boli zladené so závesmi okien, tiež mali marhuľovú farbu ale bledšiu. Na stenách bola namaľovaná nádherná krajina. ,,Nechaj ma hádať. To je krajina Gledis, ktorej budem možno raz vládnuť spolu s mojimi sestrami?" spýtala som sa užasnuto. ,,Ano je. Páči sa ti?" spýtal sa. ,,Dobre som počula? Či sa mi páči? Je nádherná! Milujem lesy a pokiaľ vidím dobre, je ich tu veľké množstvo" nestihla som povedať nič viac pretože ma prerušil. ,,Keď už sme pri tých lesoch som veľmi rád, že ich máš rada pretože aj ja a pokiaľ vieš Delil je moje zvieratko, ale aj pomocník v bitkách. Je vlk a preto miluje les a ja ho milujem tiež. Každý má svoje zvieratko teda aj pomocníka. Nurax poď sem!" zakričal a po chvíli sa spoza rohu vynorilo niečo malé a oranžové. ,,Luna predstavujem ti tvojho najvernejšieho a najprefíkanejšieho domáceho miláčika Nuraxa" oznámil mi a ja som sa tejto novinke veľmi potešila pretože som ako dieťa nemohla mať žiadne zviera. Líška teda Nurax vyskočil na posteľ a uložil sa spať na mojich nohách. Pohladkala som ho a on sa ani nepohol. Mal hebkú srsť a krásny malý ňufáčik. ,,Nurax je ešte len mláďa, ale nie je až taký malý, aby nemohol svojej pani verne slúžiť" oznámil mi Kevin a ako na súhlas sa Nurax zdvihol prišiel ku mne a dal mi mi pusu svojím dlhým, vlhkým jazykom. Zasmiala som sa a zobrala som ho na ruky, on sa uložil a zaspal. ,,Už ti je lepšie?" spýtal sa ma Kevin. ,,Áno už sa cítim lepšie, ale nechápem tomu prečo som odpadla. Nikdy v živote som ešte neodpadla" povedala som. ,,Povedal som ti veľa nových informácií o tebe, ťažko vstrebateľných pre ľudský mozog. Je pochopiteľné, že to bol pre teba šok a odpadla si aj keď si ešte nikdy v živote predtým nestratila vedomie" povedal mi a objal ma silnejšie pretože už nechcel, aby sa to zopakovalo. ,,A čo teraz?" spýtala som sa.

Z pohľadu Kevina

A čo teraz? Ja neviem. Mojou úlohou bolo, aby som ju priviedol do našej krajiny, ale čo teraz? Už viem pôjdeme za Luyom, on bude vedieť čo robiť. ,,Pôjdeme za Luyom" povedal som šťastne, že ho uvidím po dlhej dobe a že sa s ním Luna zoznámi. ,,Tak poďme, neviem sa dočkať" povedala a hneď vstala z postele. Nurax hneď ako to počul vyskočil Lune z rúk na zem a hneď stál pri dverách.

Z pohľadu Luny

Otvorila som Nuraxovi dvere a kráčala som popri Kevinovi. Držali sme sa za ruky a Nurax si ladne vykračoval popri nás. ,,Kde je Delil?" spýtala som sa. ,,U mňa doma. Hneď ako sme sa premiestnili a Midas nám otvoril bránu rozbehla sa domov za svojimi mláďatami" povedal mi a ja som sa naňho prekvapene pozrela. ,,To vážne? Malé vĺčatá. To je SUPER! Prečo si mi o nich nepovedal skôr?" spýtala som sa. ,,A ako by som asi mohol? Však si ešte nič nevedela a nebolo to podstatné" povedal mi. ,,Ako dlho to je k Luyovi?" spýtala som sa zvedavo. ,,Už iba chvíľu. Nemá rád návštevy, ale myslím, že tvoja ho poteší" oznámil mi. Prišli sme k malému domčeku. Vošli sme dnu. Bol tu neporiadok. Pre seba som sa zasmiala a povedala si CHLAPI! ,,Luy si tu?" Kevin zakričal na Luya. ,,Kevin?" vykukol spoza rohu Luy a prekvapene sa na nás pozrel. ,,Luy-Luna, Luna-Luy" zoznámil nás. Luy si na znak mieru dal ruku na srdce a poklonil sa mi. ,,Vytajte v mojom skromnom príbytku moja kráľovná" povedal. ,,Prosím mne sa nemusíte klaňať, ani ma oslovovať kráľovná alebo podobné veci na to si nepotrpim. Stačí Luna" poprosila som ho pretože mi to bolo nepríjemné. ,,Bude mi cťou kra.... teda Luna" povedal zahanbene. ,,Otec!" povedal Kevin a hodil sa mu okolo krku. ,,Synak vitaj doma" privítal ho Luy doma ,,dlho sme sa nevideli. Kde si sa flakal?" spýtal sa ho. ,,Plnil som tvoju úlohu, ktorú si mi zadal a mám taký pocit, že o fotku Luny si krvopotne bojoval, aby som ju mohol priviesť ja. Mám pravdu? Čo ti ten Silas nahovoril?" spýtal sa zamračene Kevin. ,,Áno máš pravdu. Stál som prvý pri bráne, aby som ti mohol vybrať fotku dievčaťa, ktoré máš priviesť a ktoré sa má stať tvojou osudovou láskou" oznámil nám Luy. ,,A tak sa aj stalo" povedal Kevin a usmial sa ,,Silasovi to teraz višlo, ale nabudúce nech pošle slabší nával vetra lebo nech si ma inak nepraje!" dodal, ale to už stál dávno pri mne a držal ma za ruku. Luy na nás hľadel s nemym výrazom. Podišiel k nám a začal sa smiať. ,,Kevin konečne máš dievča! A k tomu ešte nástupkyňu na trón" zvolal a ja som sa začudovane pozrela na Kevina. ,,To vážne?" spýtala som sa neveriacky. ,,Oplatilo sa mi počkať" povedal a pobozkal ma.

Ďalšia kapitolka, nič moc sa nestalo, ale začína sa nám to rozbiehať. :) Ak sa vám páčila budem rada za každý vote a koment. Síce trošku dlhšia, ale nevedela som stále ako mám túto kapitolu zakončiť. ;) Nakoniec sa podarilo. :)