Boj o Život

14 Kapitola

Hrozne sa ospravedlňujem, že som dlho neuverejnila novú kapitolu. Ak mám povedať pravdu, moc sa mi už ani do toho písania nechcelo, ale premohla som sa a napísala som ďalšiu kapitolu dúfam, že sa vám bude páčiť. Ešte raz sa ospravedlňujem a dúfam, že mi odpustite hlavne tí, ktorí ste sa na ďalšiu časť tešili.

Zobudila som sa na príchod Kevina s lekárničkou v ruke a s Luyom, ktorý mu bol v pätách. ,,Ahoj Luy, rada ťa znovu vidím" povedala som milo. ,,Bolí ťa niečo?" spýtal sa ustarostnene. ,,Bolí ma ruka, ale som v poriadku" povedala som mu s náznakom slabého úsmevu. Nejaký čas ma ošetrovali, neviem presne ako dlho a neviem aké dôsledky priniesli moje zranenia pretože som po chvíli zaspala.

Sen
Sníval sa jej znova sen o chlapcovi, ktorý bol v lese a ona ho nasledovala. Zrazu sa potkol a začal padať do čiernočiernej tmy. Načiahla sa za ním, aby ho zachytila, lenže v tom ju stiahol so sebou. Keď sa na seba pozreli zamrazilo ju. Cítila, že ho pozná, že tu tvár a oči, ktoré sa na nu prekvapene pozerajú sú jej také známe. A aj ho poznala.

Keď ju zobudil Kevin už vedela kto je ten chlapec, stretla ho pred pár dňami. Bol to Kevin. ,,Luna! No konečne. Spala si ako zabitá" odľahlo mu. Až teraz som si uvedomila, že zem sa chveje ako pri zemetrasení. ,,Čo sa deje?" spýtala som sa. ,,Je pár minút do dopadu meteoritu. Preto tie otrasy" oznámil mi. ,,Ach... Zabudla som na to. Čo budeme robiť?" spýtala som sa. ,,Skryjeme sa" povedal mi a hneď ma ťahal za sebou. ,,Kde je Luy?" spýtala som sa pretože naposledy som ho videla v našej izbe. ,,Neboj sa. Je v poriadku a momentálne ideme za ním" oznámil mi. Ponáhľali sme sa chodbami a hľadali Luyovu izbu. Okolo nás prešlo pár ľudí. Niektorí sa na mňa pozerali s obavou v očiach akoby vedeli kto som a že mi tu hrozí nebezpečenstvo. Ďalší sa neunúvali na mňa a na Kevina ani pozrieť. ,,Vedia kto som?" spýtala som sa prekvapene Kevina. ,,Nie. Niektorí naši ľudia majú len silnú intuíciu a vedia vycítiť pocity, myšlienky a silu aury u ľudí a zvierat" oznámil mi. ,,Tak preto si vedel na čo myslím!" povedala som užasnuto. ,,Áno..." povedal s povzdychom, ,,prepáč nemal som ti čítať myšlienky" ospravedlnil sa. ,,Tvoje ospravedlnenie prijímam" povedala som s úsmevom. Kevin našiel Luyovu izbu a vošli sme dnu. ,,Konečne ste tu! Už som si myslel, že to nestihnete. Je 10 minút do dopadu. Kde ste sa flakali?" spýtal sa Luy a bolo na ňom vidno, že sa hnevá. Luna si len teraz uvedomila, že otrasy zosilneli a že sa začína báť. Kevin sa posadil na zem do rohu aj s Luyom a ja som sa pridala k nim. Kevin ma objal a pritiahol si ma k sebe tesnejšie. Cítila som, že aj on sa bojí. Po pár sekundách som zacitila ako napätie ustupuje a že sa už nebojím. Uvedomila som si, že to musí robiť Kolin. ,,To robí Kolin?" spýtala som sa Kevina aby som potvrdila svoje tvrdenie. ,,Áno, dodáva všetkým silu, pokoj, vieru a nádej pomocou Ducha" vysvetlil mi. Už bolo len pár minút do dopadu a ja som sa snažila na to nemyslieť, ale nedalo sa. Moji rodičia sú tam vonku. Preboha! ,,Kevin čo bude s mojimi rodičmi?" spýtala som sa vystrašene. ,,Neboj sa, keď všetko skončí pôjdeme sa za nimi pozrieť, budú v poriadku" povedal mi aj keď som na ňom videla, že si nieje taký istý tým čo povedal. Zatvorila som oči a čakala na naraz meteoritu...