Boj o Život

6 Kapitola

,,Áno veľmi rada" povedala som s nadšením. ,,Dobre" povedal a pristúpil k dverám aby mi ich otvoril. ,,Dáma prvá" povedal. ,,Ďakujem" povedala som a usmiala som sa.

Objednala som si Zacharovu tortu a Kevin si dal ovocnú. ,,Tak, kde budeš chodiť do školy?" spýtal sa ma. Najprv som si nevedela spomenúť na názov tej školy, na ktorú má prihlásila mama. ,,Woodstocká stredná škola" povedala som, keď som ten názov vylovila z pamäte.

Z pohľadu Kevina

SUPER!. ,,Tam chodím aj ja" dúfam, že si nevšimla toho, že som to povedal ako natešené decko. ,,Kde bývaš?" spýtal som sa. ,,Neďaleko odtiaľto, pri lese na Larzovej ulici a ty?" povedala. Keby tu nik iný nebol asi by som skákal od radosti až po plafón. Bude pre mňa ľahšie na ňu dávať pozor a strážiť jej dom, keď býva neďaleko mňa.  ,,To si zo mňa strielaš" povedal som ,,aj ja!".

Z pohľadu Luny

,,To vážne?" spýtala som sa neveriacky. ,,Smrteľne vážne" keď to dopovedal začali sme sa smiať. Keď mi o chvíľu zavolala mama, že mám ísť už domov, bola som trochu zmetená čo sa stalo. ,,Prepáč Kevin ja už budem musieť ísť domov" ospravedlnila som sa a položila som peniaze na stôl. ,,Nie to je na mňa" povedal ,,a domov ťa môžem aj odprevadiť " dodal s úsmevom.
,,Ďakujem, dobre budem rada" povedala som úprimne. Celkom sa stmievalo a nerada by som šla domov okolo lesu po tme sama. Keď sme vyšli von z cukrárstva zistila som, že sa ochladilo a ja som mala na sebe iba tenký sveter. Kevin si to očividne všimol a podal mi svoju bundu so slovami ,,Raz ti už takáto zima býva..." a zasekol sa uprostred vety. ,,Vezmi si ju mne nieje zima" dodal na koniec. ,,Ďakujem" povedala som a milo som sa naňho usmiala a Kevin mi úsmev opätoval. Neviem ako sa to stalo, ale zrazu Kevin ležal na zemi a ja vedľa neho. Cítila som ako do mňa niečo silno narazilo a zhodilo ma aj s Kevinom na zem ja som mala síce mäkké pristátie pretože som dopadla na Kevina.

Z pohľadu Kevina 

Všimol som si, že jej je zima a trasie sa, keď som jej chcel dať bundu skoro som sa preriekol a povedal som, že jej už čoskoro zima bývať nebude a bude odolná voči chladu. Aj keď si to všimla, že som sa zasekol uprostred vety, dlho sa nad tým nepozastavovala, pretože ma sila Vetra, ktorú poslal určite Silas zhodila na zem a Luna dopadla na mňa. Keď sa spamätala z nárazu a pozrela sa mi do očí uvidel som v nich niečo čo ani ona sama nevedela pochopiť, ale to isté som cítil aj ja. Silas určite ti budem musieť neskôr poďakovať....

Takže tu máme ďalšiu novú časť síce trošku dlhšiu ako boli predtým, ale keď som začala písať nevedela som prestať. Ak sa vám ďalšia časť páči budem vďačná za každý vote aj koment. Ďakujem