Boj o Život

13 Kapitola

Ešte sme sa chvíľu rozprávali s Luyom o tom čo ďalej. Keď sa už zotmelo Kevin ma išiel odprevadiť do môjho domčeka. Otvorila som dvere a ani som sa nepozrela dnu. ,,Neviem ako si na toto zvyknem" povedala som so smútkom v očiach. V tom ma chytil za ruku a pritiahol k sebe. Slabo ma pobozkal tak ľútostne. A odišiel. Domček bol malý ale priestranný, všetko čo som potrebovala k životu tam bolo. Nebol, ani taký moderný ako som si predstavovala, no nevadí. Hodila som sa na posteľ a ihneď som zaspala.
"BUM!" otvorili sa dvere rýchlosťou svetla s takým treskotom, že som skoro dostala infarkt. Dnu vtrhol Kevin so strašným výrazom. Nič nepovedal chytil ma a bežal. Všade naokolo bol chaos. Všetci ľudia pobehovali, kričali, svoje deti brali na rukách a utekali jedným smerom, k Palácu. Vypadla som mu z rúk, ľudia po mne stúpali dupali a celé telo ma bolelo. Nemala som sa ako pohnúť. Zrazu mi niekto podal ruku, bolo to dievča. Malo unáhlený a ustráchaný výraz, asi som bola celá od krvi a asi som mala aj zlomenú ruku. Dav už bol redší a mohla som sa postaviť. ,,Ďakujem''vydala som hláskom. Neodpovedala. Snažila som sa bežať zarovno s ňou. Približovali sme sa k Palácu a zbadala som Kevina. Hľadal ma pohľadom. Snažila som sa k nemu priblížiť. Keď ma uvidel radšej sa nič nepýtal chytil ma a bežali sme dnu.
Dobehli sme ako posledný. Veľká a mohutná brána sa začala zatvárať a ostali sme, ako myši v klietke.
Dnu nás čakal Jackson. Stál na bielom mravorovom stupienku oblečený v bielom plášti ,,Mh mh mh" začal si odkašľávať. ,,Som rád, že ste tu, chcel som Vám len oznámiť, že sa nemáte čoho báť. Ste pod ochrannou kupolou v paláci. Nepovedali sme Vám to lebo by ste panikárili predčasne. Zajtra o 3:46 v noci padne meteorit. Tu vás dočasne ubytujeme kým sa bude dať ísť von. Každý dostane izbu. Na tento deň sme sa pripravovali 348rokov. Nebojte sa. Verte mi. Tu sme v bezpečí" dopovedal a pár malých detí sa rozplakalo.

Z pohľadu Kevina

Luna stala hneď vedľa mňa. Silno som ju objal. ,,Myslel som si, že ťa už nikdy neuvidím" povedal som šťastne. ,,Si v poriadku? Bolí ťa niečo?" spýtal som sa ustrašene. Vyzerala strašne mala na sebe veľa krvi dúfam, že to nieje jej krv.

Z pohľadu Luny

,,Niko daj nám jednu izbu!" zvolal Kevin na chlapca, ktorý rozdával kľúče od izieb. Chlapec mu hodil kľúče a Kevin ma zobral na ruky, pretože som sama nemohla kráčať. ,,Čo sa to deje?" spýtala som sa. ,,Všetko ti vysvetlím neskôr až keď ťa ošetrím" povedal mi, ale videla som na ňom, že má o mňa vážne obavy. ,,Akoto, že som tu ja, keď je tu aj Jackson? Však on ma chce zabiť nie?" spýtala som sa začudovane. V tom Kevin našiel našu izbu a otvoril dvere, položil ma na posteľ a odišiel po lekárničku. Bola som veľmi unavená a tak som rýchlo zaspala.

Z pohľadu Kevina

Dúfam, že to neni vážne. Pane prosím nech je v poriadku. Našiel som Keru a poprosil som ju o jednu lekárničku. Potom som zašiel za Marselou po dve bandasky vody. Keď som sa vracial bežal oproti mne Luy. Hodil sa mi do náruče ,,Vďaka Bohu si v poriadku" povedal. ,,Áno, ale Luna je zranená. Dav ju udupal. Pomôžeš mi?" poprosil som otca. ,,Ty si ju vzal sem? Si ty normálny? Jackson ju tu nájde! Ak ju nájde už nebudeme mať takú šancu na víťazstvo" povedal prísne. ,,Ja viem, ale už by sme to nestihli do úkrytu pre princezné, boli sme ďaleko. Radšej budem s Jacksonom a Lunou pod jednou strechou, ako bez Luny" povedal som rozhodne.

Trochu kratšia časť, ale nestíham písať kvôli škole. Dúfam, že sa Vám páči a budem rada za každý vote a koment. :)