Boj o Život

10 Kapitola

,,Nie Kevin zaveď ma domov prosím!" poprosila som ho aj keď nemal inú možnosť. ,,Dobre tak poď za mnou" povedal mi. Nasledovala som ho pretože som na tomto mieste nechcela už stráviť ani sekundu. Bolo tu krásne a začínala som tomu aj veriť, že je to skutočné, ale nič mi z toho nedávalo zmysel a začínala som mať čudný pocit. Prechádzali sme okolo ľudí, ktorý sa nám (teda mne) ukláňali. Zdalo sa mi to čudné, vyzerali ako nejaký lesný ľudia ako tí strážcovia v lese. Na sebe mali oblečené kožušiny a po sebe mali povešané listy zo stromov a mach. Prechadzali sme okolo tržnice predávali tam nádherné ručné robené veci šatky, šaty, klobúky, rôzne ozdoby do vlasov čelenky s pierkami, kvetmi a perlami? ,,To sú vážne perly!?" spýtala som sa prekvapene ,,a tie diamanty, zlato,striebro na tých bránach nie su napodobeniny?" ,,Všetky perly, diamanty, zlato, striebro atd. Všetko je pravé" povedal mi Kevin. Chitil ma za ruku a ťahal ma ku stánkom. ,,Zatvor oči!" prikázal mi. Poslúchla som ho. Po chvíli som ucítila ako mi niečo dal na hlavu. ,,Ešte neotvaraj oči. Teraz pomali kráčaj v pred" dopovedal a chitil ma za ruku. Kráčali sme chvíľu keď povedal aby som otvorila oči. Keď som otvorila oči stála som pred zrkadlom a na hlave sa mi trblietala korunka s malými modrymi drahokammi a s lupienkami kvetov po bokoch. Rozžiarili sa mi oči len pri pohľade na ňu. ,,Kevin, tá je krásna" povedala som so zaľúbeným pohľadom Kevinovi.

Z pohľadu Kevina

,,Páči sa ti? Je tvoja!" povedal som s výrazom, ktorý svedčil o tom, že by som pre ňu spravil čokoľvek. ,,Lenže ja nemám toľko na to aby som si ju dovolila" povedala sklamane. Začal som sa smiať na celú tržnicu. ,,Čo ti je smiešne?" spýtala sa ma podráždene. ,,Nič len to, že sme z ľudského hľadiska ako v rozprávke a ty si schopná myslieť na peniaze" povedal som s veľkou námahou pomedzi smiech. ,,To nevieš, že v rozprávkach sa dá všetko aj bez pomoci peňazí?" spýtal som sa jej. ,,Nie neviem" priznala som porazene. ,,Tak mi teda poraď čo mám spraviť keď chcem túto nádhernú korunku!" poprosila ma. ,,Choď za tým pánom, od ktorého som si ju požičal a povedz mu, že sa ti táto korunka veľmi páči a poďakuj mu" ako to dopovedal tak sa aj stalo. Luna šla za pánom a pochvalila mu jeho prácu a poďakovala za to, že si ju môže vziať.

Z pohľadu Luny

Keď som kráčala s korunkou na hlave ku Kevinovi usmial sa a kľakol si na zem s hlavou dole. Zasmiala som sa a povedala som mu ,,Vstaň poddaní!" Kevin sa postavil a pokračovali sme ďalej. ,,A teraz mi pekne krásne prosím vysvetli ako to tu u vás chodí, nech tu nie som za blbca" poprosila som ho s povzdychom. ,,Ale keď ty si taká zlatá keď nevieš o čo ide" povedal s ospravedlňujucim úsmevom. ,,Kevin Goltner prosím ťa nebuď ako malé decko a vyklop to!" nakazala som mu. ,,Dobre, dobre nerozčuľuj sa. Takže, my tu na trhoch neplatime peniazmi, ale iba poďakujeme. Pre obchodníkov je to najväčšia cena akú môžeš zaplatiť. Vedia, že si dobre vychovaná, máš úctu k druhým a sú najšťastnejší keď môžu niekoho urobiť šťastným len nejakou drobnosťou, nepotrebujú aby im za to ľudia platili. Stačí len skromné poďakovanie a úprimní úsmev a sú celý šťastný" povedal a ja som tomu nemohla uveriť. U nás si ľudia musia všetko kúpiť peniazmi. ,,A to, že sa mi klaňajú to s tým súvisí ako?" spýtala som sa na to hlavné čo som nevedela pochopiť.

Z pohľadu Kevina

Vzdychol som si vedel som, že to raz príde a teraz je to tu. ,,Luna musím ti niečo dôležité povedať" oznámil mi a ukázal na lavičku celú z dreva s vyrytými zložitými vzormi aby sme si sadli....

Konečne nová časť! Dúfam, že sa vám páči budem rada za vote aj koment. ;) Síce sa nič také nestalo ale sľubujem, že v novej časti toho bude viac. :)