3 Kapitola

89 13 0
                                    

Luna sa s kamarátmi rozlúčila so slzami a odišla domov. Doma ju privítal jej mladší brat Tomas. Luna ho objala a šla do izby, tam ju čakala jej verná posteľ, na ktorú sa so smútkom hodila. Po chvíli sa rozplakala a plač nevedel ustáť, až keď zaspala.

Sen
Sníval sa jej seno chlapcovi, ktorý bol v lese a ona ho nasledovala. Zrazu sa potkol a začal padať do čiernočiernej tmy. Načiahla sa za ním, aby ho zachytila, lenže v tom ju stiahol so sebou. Keď sa na seba pozreli zamrazilo ju. Cítila, že ho pozná, že tu tvár a oči, ktoré sa na nu prekvapene pozerajú sú jej také známe.

Strhla som sa a posadila na posteľ. Dýchala som pomaly a zhlboka. Bola som celá spotená a vystrašená, ešte nikdy som nemala taký sen. Pozrela som sa na hodiny pol osmej rano. Tak skoro? ,,Ešte som mohla spať hodinu!" zašomrala som. ,,Teraz už určite nezaspím" povzdychla som si. Ľahla som si naspäť do postele či nezaspím, ale nestalo sa tak. Rozmýšľala som o tom sne pravdepodobne sa mi to snívalo kôli strachu zo sťahovania. Dnes je deň kedy sa s rodinou presťahujeme do nového prostredia. Môj mladší brat pôjde do novej škôlky, ja do novej školy, budeme mať nový domov, nových priateľov a to všetko len za taký krátky čas. Nikto ma na to v živote nepripravil, nik mi nepovedal, že v mojom živote nastane taká veľká zmena. Život je plný zmien dobrých i zlých. Mňa zastihla pre zmenu dobrá aj zlá. Už ma to ničí. Dnes sa budem sťahovať a hotovo. Nájdem si nových priateľov, budem mať najlepšiu kamarátku a zažijem nové dobrodružstvá....

Ďakujem, že čítate ďalej a dúfam, že sa vám môj príbeh páči.

Boj o ŽivotWhere stories live. Discover now