5.časť

45 9 7
                                    

Začala som skúmať celé základy. Musím uznať že mi to trvalo dosť dlho a pri tom som žiadnu štrbinku nenašla. Marcus sa zo mňa vždy smial a potom ukázal prstom nad svoju hlavu a usmial sa. Bol pekný keď sa usmieval. Nie nebol! Čo to hovorím? Ale bol...nie,nie na to nemôžem myslieť. Pozrela som sa na strop a naozaj tam bola malá škára. Ako som ju mohla prehliadnuť? ,,Bože ja som sprostá" povedala som potichy a plesla si dlaňou po čele. Marcus sa postavil a priblížil sa ku mňe. Začala som robiť malé kroky dozadu a sadla som si na zem. Začala som plakať. Ani neviem prečo. Marcus ma objal okolo pliec. Za iných okolností by som ho už od seba hnala no teraz mi to padlo vhod.

Christina po nás celý čas zakukovala až sa nakoniec rozhodla že sa k nám pripojí. Aj ona začala plakať. Neviem či naozaj alebo to iba predstierala ale automaticky som ju objala okolo pliec ja. Všetci sme plakali... aj ostatní sa pridali ku nám. Bola som rada že sme teraz jedna rodina a nikoho nenecháme padnúť ak ho môžme zachrániť. Taký pocit som ešte nikdy nemala. Bol to pocit smútku ale aj radosti.

Zacítila som niečo teplé a mäkké na svojom líci ale náhle sa to odtiahlo. Boli to Marcusove pery. ,,Si normálny?" začala som sa mykať a narušila som našu "rodinnú" pohodu. Všetci sa zdvihli a odišli si robiť nedokončenú prácu. Muži pracovali na nejakom pláne. Ženy zase rozmýšľali o potrave. Christina sa postavila a o chvíľku už pred nami stála s malým dievčatkom ktoré si v ruke držalo roztrhaného a obhoreného macka. ,,Ja som Tea" usmiala sa a potriasla som ručkou malého dievčatka. ,,Cecili" odpovedalo dievčatko a obmotalo sa Christine okolo nohy. ,,To je moja sestra" povedal jemný detský hlások. Rozprávali a hrali sme sa s Cecili asi dve hodiny keď prišiel čas na spánok. Marcus sa snažil priblížiť ale akonáhle som sa na neho pozrela zase zaliezol do kúta. Bola tam strašná zima tak sa ku mne Michael pritútil.

Rýchlo som sa postavila a tep srdca sa mi zrýchlil o polovicu. ,,Čo sa deje?" šepol brat. ,,Len zlý sen...som v pohode" zašepkala som tiež. V tom sne mi zomrela mama. Brat ma zobral niekde do lesa a on tam zomrel tiež. Už som nikoho nemala.

Taak tu je nová časť
Je trošku kratšia ale dnes by som ešte chcela pridať jednu
Páčila sa vám táto časť?

Koniec svetaWaar verhalen tot leven komen. Ontdek het nu