Echo

14. november

Okej, máme tu druhý deň - sobotu. Tieto úvodné časti pôjdu pozvoľna, takže nečakajte nič ohromujúce, postupne to bude naberať na intenzite :) Užite si čítanie. Vaša Lil*

14. november - sobota

Noc prebehla v pokoji. Zaspal som pri telke ani neviem ako. Zobudil som pred obedom, predsa nebudem v sobotu vstávať zbytočne skoro. Hneď ako som si pretrel oči, zacítil som v byte príjemnú vôňu. Akoby mi niekto v byte otvoril niekoľko balíkov so sladkými žuvačkami. Prišlo mi to divné, pretože ja som nič také so sebou nemal, ale voňalo to príjemne, tak som to neriešil. Otvoril som okná, spravil si jesť a nechal som vetrať, kým som išiel von. 

Obzrel som si mesto, pričom som dával pozor kadiaľ idem, aby som nezablúdil. Nechcel som sa vypytovať na cestu späť. Nikoho som tu nepoznal. Zavítal som do malých potravín neďaleko môjho bytu, prešiel som popri rodinných domoch a kostole. 

Keď som sa vrátil domov, vôňa bola stále rovnako silná. Vnútri bolo chladno z novembrového vzduchu, ktorý sem prúdil otvorenými oknami ale žuvačky som cítil v celom byte. Prezrel som kuchyňu aj kúpeľňu. Vyhádzal som zopár vecí z poličiek, ktoré tu zrejme nechal predchádzajúci majiteľ, ale nič čo by spôsobovalo tú vôňu som neobjavil. Ani som nevedel určiť konkrétne miesto odkiaľ by sa mohla šíriť, hoci sa mi zdalo, že na poschodí je to o niečo intenzívnejšie. 

Napokon som okná zatvoril, zapol radiátor a rozhodol som sa, že to budem ignorovať. Možno to časom zmizne a ak nie, čert to ber. Sú to predsa len žuvačky, aspoň mi to pripomínalo detstvo, keď sme si ich s kamošmi kupovali za vreckové. 

Keď som si uvaril večeru, na nejaký čas vystriedala ovocný zápach vôňa cestovín a syra. No nie nadlho. Usadil som sa pred telkou a vzal si do rúk knihu, keď mi do nosa začal udierať znova ten sladkastý zápach. Intenzita síce poľavila, ale aj tak som zaspával s pocitom, že som obklopený cukrovou vatou. Hlava sa mi točila a viečka mi oťaželi, sotva som prečítal pár strán.