Echo

16. november

16.november - pondelok

Prvý deň v práci. Celkom som sa tešil, ale tešil by som sa možno viac keby som sa vyspal. Celú noc som totiž v byte počul kvapkanie vody. Pravidelný zvuk vody dopadajúcej na kov. Niečo úžasné v tichom dome. Skúste si pri tom zaspať. Nemožné. Samozrejme všetky kohútiky boli zastavené. Skontroloval som ich dvakrát. Odkiaľ teda ten zvuk prichádzal? Netuším. Ale musím sa o tom porozprávať s domácim. Ráno som ho v dome nezastihol. Snáď večer. Možno ide o hrdzavé trúbky alebo čo. Neviem. Nie som v týchto veciach nejak skúsený. Dúfam len, že sa to vyrieši čím skôr.

V práci šlo všetko fajn. Kolegovia aj kolegyne boli celkom milí a ukázali mi celý náš úsek. Úprimne, nečakal som, že to pôjde tak dobre. Zvyknem si tu rýchlo. Len aby s bytom neboli problémy.

Bolo asi sedem, keď som zazvonil u Krištofa s tým, že mi v byte kvapká voda a neviem kde. Nie veľmi ochotne šiel so mnou. Prezrel kuchyňu, kúpeľňu, aj radiátory, ale nič neobjavil. Aké prekvapenie však? Nakoniec ma odbil s tým, že to ide zrejme od susedov a odišiel. Je fakt, že nado mnou bol ďalší byt, ale ani som netušil, že tam niekto býva. V celej budove bolo až podivné ticho a ak som mal nad sebou naozaj susedov, tak to boli asi hluchí dôchodcovia.

Zatvoril som dvere a v tom som si uvedomil, že kým som bol v práci, z bytu zmizla tá žuvačková vôňa. Aspoň jeden problém sa teda vyriešil. Ale čo to kvapkanie?

Vyšiel som na poschodie a snažil sa zistiť podľa zvuku, odkiaľ sa šíri. Zbystril som a posúval sa k zdroju zvukov. Zastal som pri dverách, ktoré boli zamknuté a kľúč mal len Krištof. Priložil som k nim ucho. A vtedy ma striaslo. Kovový zvuk kvapiek doprevádzal šepot.

"Filip! Filip! Filip!" Dievčenský hlas volal potichu moje meno. Ale prečo?