"Shit" and "Perfect" Life

Part 13.

°Patrick°

Otočil som sa a chcel som bežať za ňou, no otec ma chytil za predlaktie.

„No tak, nechaj ju ísť."

„Chcem vedieť čo sa stalo." Otočil som hlavu k nemu a prešiel si ho pohľadom, ktorý hovoril za všetko.

„Nech už to bolo čokoľvek, teraz chce byť sama, inak by neutiekla. Ženskú logiku aj tak nikdy nepochopíš chlapče. To nedokáže nikto." Uchechtol sa a postrapatil mi vlasy, ktoré som hneď vrátil na svoje miesto.

Ešte raz som pohľadom stočil na miesto, kde zmizla v dave a potom som, chtiac-nechtiac, zostal pri svojich rodičoch aby som počúval ďalšie kaleráby, ktoré mi – najmä otec – tlačili do hlavy.

°Lia°

Pribehla som na dámske záchody, zamkla sa v kabínka a zosunula sa dole po stene. Z očí mi svojvoľne tiekli potôčiky sĺz, ktoré som nevedela zastaviť. Od stien sa odrážali moje nepravidelné vzlyky.

Nerozumiem tomu. Nechápem ako sa to mohlo stať! Myslela som si, že som sa cez to preniesla. Teda, okrem situácií, kedy sa ma niekto dotýkal, to nebudem celkom zvládať asi nikdy. Ale nečakala som, že by ma stretnutie s ním až tak rozhodilo. Ale v prvom rade som si nemyslela že ho ešte niekedy stretnem. Všemožnými spôsobmi som sa mu vyhýbala, až sa mi podarilo sa ho nadobro zbaviť. A teraz sa tu objaví a celá moja doterajšia snaha sa zosype. Netuším čo mám robiť, ale nemôžem sa tam vrátiť. Nemôžem.

Asi 20 minút som tam iba bezcieľne sedela, keď som sa konečne odhodlala výjsť von. Postavila som sa k umývadlám pred zrkadlo a pozotierala si rozmazaný make-up z tváre. Trocha, ale naozaj iba minimálna časť maskary zostala neporušená.

Pomalým krokom som vyšla von, späť do haly. Zatiaľ čo som kráčala smer k pódiu som očami hľadala Patricka. Našla som ho stáť pri kateringu s jeho mamou. Pobrala som sa k nim a keď ma zbadal, prišiel ku mne a ruku reflexne obmotal okolo môjho pása.

„Stalo sa niečo? Si v poriadku?" upieral na mňa ustaraný pohľad a ja som sa iba silene usmiala.

„Som v pohode. Iba mi prišlo zle. Ale už je mi fajn." Ubezpečila som ho a on sa zamračil. Je mi jasné, že mi neverí, ale snáď to nebude riešiť teraz. Najlepšie vôbec.

„Huh...no dobre. A určite už ti nič nie je?"

„Je mi fajn." Zdôraznila som. Pousmial sa na mňa a potom sme sa už iba bavili s jeho mamou a mnoho ďalšími ľuďmi. Ten večer som už jeho otca, našťastie, nestretla.

*****

Domov sme sa vrátili až niekedy pred polnocou. Aby som sa vyhla konverzácii o tom, čo sa mi stalo, som ihneď zamierila hore do svojej izby. Vyzliekla som si šaty a napustila si vaňu. Vliezla som dnu a dlho len ležala v tme a rozmýšľala.

Keď už vody vychladla, som neochotne vyšla von, obliekla si nočnú košeľu a pobrala sa spať.

Ráno som sa zobudila chvíľu po ôsmej. Stiahla som si z ruky gumičku a vlasy som si ňou zopla do copu. Trochu som ho prečesala, umyla si zuby a zišla som dole do kuchyne. Nikto tam však nebol a tak som zamierila do obývačky, kde som taktiež nikoho nenašla.

Vyšla som teda von, kde som uvidela polonahého Patricka ako sa spolu s Laylou a Kelly naháňajú za loptou. Ja toto fakt nechápem. Kelly sa NIKDY nechcela hrať s loptou. Akékoľvek loptové hry ju odradzovali a nebavili ju. A s Patrickom sa hrá.

Iba som nad tým pokrútila hlavou a chvíľu ich sledovala. Bolo vidieť, že Pat Kelly loptu častou púšťal, alebo ju nechal aby dala gól. A nech to bolo akokoľvek nefér, bola malá a bolo to zlaté. Po chvíli mi oči padli na Patricka. Na čele sa a chrbte sa mu leskli kvapôčky potu, na tvári široký úsmev.

A vtedy si uvedomím, že mám na sebe stále iba svoju nočnú košeľu. Rýchlo vybehnem hore a natiahnem si tmavomodré kraťasy a biele tielko. Potom zídem znovu dole a následne von na dvor. Sadnem si na trávu, na oči si nasadím okuliare a ďalej ich sledujem. Po chvíli si ku mne prisadla Layla.

„Čo sa to stalo včera na tej akcii?"

„Už ti o tom hovoril?" povzdychla som si a okuliare si zložila z očí.

„Hneď ráno." Pokrčila ramenami a oprela sa lakťami o kolená.

„Bolo mi proste zle. Nechápem prečo tomu nechce veriť."

„Keď je ti zle tak plačeš?" zdvihne jedno obočie.

„Oh bože. Slzy bolesti tu nikomu nič nehovoria? Bolo mi zle od žalúdka a bolela ma hlava. Šla som iba na záchod. Neviem prečo z toho robíte takú drámu." Pretočím očami a ľahnem si.

„Mne sa to stále nezdá. Ale ako chceš. Ideš si zahrať s nami?"

„Nie, budem...sa pozerať."

„Fajn." Vstane a ide znovu hrať. Ja zostanem ležať so zatvorenými očami, až kým nezačujem ako si vedľa mňa znovu niekto prisadol. Pootvorila som jedno oko a zodvihla sa na lakťoch.

Zbadám Dylanov šibalský úškrn a zelené, smejúce sa oči. Na tvári sa mi roztiahne úsmev a natiahnem k nemu jednu ruku. Objíme ma a pery pritlačí na môj krk. Trochu odkloním hlavu nabok a prsty zapletiem do jeho krátkych vlasov.

Ľahnem si zase do trávy a on sa uloží na mojom hrudníku. Ja sa mu pohrávam s vlasmi a nejaký čas tam tak ležíme, kým náš Patrick nepríde obliať studenou vodou z bazéna.

So zapišťaním som vyskočila na nohy.

„Ty si nehorázny idiot." Prepálila som ho pohľadom.

„No tak sa trochu ukľudníme." Zasmeje sa a keď mu už-už idem jednu vraziť, stratí sa pod hladinou vody v bazéne. Iba pokrútim hlavou a zvalím sa zase na trávu.

________________________________

Njúúúúú čaptrrrr! :D Je nehorázne krátka a nudná, ale tak čo už, aj také musia byť :D Zúfalých, nezaujímavých 900 slov tu je :/ :D Hope you like it :3

P.S.: Z fotky berte do úvahy hlavne nášho Patricka :D bola úplne top ja som ju sem musela dať, aj keď ten ujo tam je...uhm, zvláštny :D

-YoursNel