"Shit" and "Perfect" Life

Part 4

°Lia°

„Som doma!" Natešene som vbehla do obývačky a zvalila sa na sedačku. Automaticky ku mne pribehla Kelly.
„Čo miláčik? Umyla si si zúbky?" zodvihla som ju a posadila si ju na kolená.

„Ešte nie." žiarivo sa na mňa usmiala-

„Ako to, že nie?" nadvihla som obočie a karhavo na ňu pozrela.

„No ja som nestihua, ebo si plišla." spojila si dlane položené na stehnách.

„Nemaznaj sa Kelly, ty predsa vieš rozprávať. Tak si utekaj tie zúbky umyť, ja tu budem aj potom." Usmiala som sa, na čo ona odbehla do kúpeľne. Hneď potom vošla do obývačky Anne, mama Claire. Hneď ako ma zazrela, zamračila sa.

„Oh, ahoj. Myslela som, že dnes odchádzaš." preskenovala ma pohľadom od hlavy až po päty.

„Zajtra, dnes som tu poslednú noc. Dúfam že Vám nebudem príliš prekážať." Vyčarila som najúprimnejši úsmev, aký som dokázala, no zjavne to nepomohlo.

„Uhm." Otočila sa a zamierila do kuchyne. Prekrútila som očami a ani si nevšimla, že do obývačky prišla Claire. Sadla si vedľa mňa a nohy si vyložila na konferenčný stolík.

„Tak ako? Máš...kam ísť? Je mi naozaj ľúto, že tu nemôžeš zostať." Smutne na mňa pozrela. „To je v pohode. Hej, mámE kam ísť. Dnes...mi Patrick navrhol, že by sme mohli ísť k nemu. Na nejaký čas." Dodala som rýchlo a čakala na jej reakciu.

„Awwwww!" skríkla, vyskočila na nohy a načala jej šťastný tanec, ktorý ale skôr vyzeral na nejaký tik. „A teraz už len chvíľu a budete spolu!" hodila sa späť na sedačku.

„Čože? Asi ťažko. Patrick je kamarát. IBA kamarát. Nič viac, nič menej." rýchlo som opravovala jej mylné domnienky.

„Iste, iste." Rýchlo prrkývla, ale tá irónia v jej hlase bola nepriehliadnuteľná. Prekrútila som očami.

*****

°Patrick°

Vošiel som do domu, ohlásil sa tradičným pokrikom 'som doma', no odpoveď som nedostal. Vybehol som schody na poschodie a chystal sa zaklopať na dvere Laylinej izby, keď som začul niečo, čo som určite vo svojom živote počuť nechcel. Znechutene som nakrčil nos a radšej odišiel najďalej od jej izby ako to šlo.

Asi pol hodinu na to prišla dole Layla aj s ním. Zaúpel som a znovu premiestnil pohľad na plazmu predo mnou.

„Ale no tak. Veď som ti nič nespravil." Prehovoril do ticha Jason a sadol si na sedačku vedľa mňa. Chúďa môj nábytok. Nevšímal som si ho, ale on nedá pokoj.

„Čo máš za problém?" Obrátil sa na Laylu. „Čo má za problém?" pýtal sa aj jej.

„Ja vážne netuším. Rick, čo si mi chcel povedať? Písal si mi." Tu prezývku nikdy nepochopím. Hovorí mi tak iba ona, už odmala.

„Ja len, že budeme mať hostí. Na nejaký čas." oznámil som jej, nespúšťajúc zrak z televízora.

„Definuj pojem nejaký čas." nadvihla obočie.

„Netuším. Mesiac? Možno viac, možno menej." pokrčil som ramenami.

„A kto presne to bude?" spytovala sa aj naďalej.

„Lia. Kamarátka. A Kelly."

„Takže dve kamarátky?" vyvalila na mňa oči. Iba som sa zasmial. „No, dajme tomu. Jedna má osemnásť a druhá dva."