"Shit" and "Perfect" Life

Part 28

°Lia°

„No tak Kelly, je to iba jedna lyžička. Musíš to zjesť, no tak zlatko." Prisunula som sa k nej o trošku bližšie, s lyžičkou polievky v ruke, snažiac sa do nej dostať to, čo z polievky zostalo.

„Nie." Odvrkla a založila si ruky.

„Pôjdeme potom na zmrzlinu." Skúsila som to znova.

„A tatino pôjde s nami?" rozžiarili sa jej očká. Povzdychla som si.

„Áno, Patrick pôjde s nami." Súhlasila som znavene, aby už konečne zjedla tú prekliatu polievku.

„Kam mám ísť?" ozval sa spoza mňa Patrick, nahol sa ku mne pre pusu, ktorú potom, po Kellynom dobiedzaní, musel dať aj jej.

„Na zmrzlinu. Musela som jej to sľúbiť, inak by to nezjedla." Pokrčila som ramenami a prehrabla si vlasy, ktoré som potom stiahla do gumičky.

„Hmm, isteže pôjdeme. Akú chceš zmrzlinu, princezná?" zodvihol si Kelly do náručia a dal jej pusu na čelo.

„Čokoládovú a čučoliedkovú!" skríkla a zatlieskala si.

„Fajn, tak si utekaj do izbičky pre nejaké pekné šaty, dobre? Pôjdeme." S úsmevom ju postavil na zem, na čo sa hneď rozbehla hore schodmi.

„Ako to robíš?" vydýchla som zúfalo. „Ako to, že teba poslúchne na slovo a mňa kompletne ignoruje?" zastonala som a otočila k nemu hlavu.

„Detská láska?" skúsil to, no nakoniec sa iba zasmial a prešiel ku mne.

„Neboj, veď aj teba raz poslúchne." Zachechtal sa.

„Mňa by mala poslúchať stále! Veď som jej matka!"

„Ak ťa to poteší, nevyzeráš tak." Znova sa zasmial a ja som ho popotiahla za vlasy.

„Nebuď zákerný a padaj si obliecť tričko, berieš moju dcéru na zmrzlinu.

„Ako to, že ja? Veď máš ísť aj ty." Nadvihol jedno obočie.

„No, keďže s ňou máš taký skvelý vzťah, tak to zaiste zvládnete aj sami, nie?" vstala som, s úsmevom ho poklepala po hrudi a prešla okolo neho na záhradu. Nech sa stará, chlapec zlatý.

„Lia?!" kričala na mňa Layla od bazéna.

„Uhm? Čo?" prešla som k nej a založila si ruky v bok.

„No tak počkaj, posuň sa trocha, tieniš mi." Naznačila rukou, že mám odstúpiť doprava. Prekrútila som očami a o jeden krok sa posunula.

„Spokojná?" spýtala som sa, keď už na ňu znova svietilo slnko.

„Áno, úplne. Ja iba, že keďže už máme aj dátum aj miesto svadby, tak už by sme ju mohli začať aj plánovať a zišla by sa mi pomoc. Dúfala som, že to zvládnem aj sama, ale to som si myslela, že to bude tak o 9 mesiacov najskôr, ale je koniec augusta a svadba bude dvanásteho decembra, takže mám o trochu menej času."

„Huh, no iste, pomôžem ti s tým, ale až v pondelok, zajtra má Kelly narodeniny, tak som ju chcela niekam vziať a tak..."

„Áno, áno, jasné, Patrick niečo vravel. V pohode, to nemusí byť hneď, ani ja ešte nebudem nič plánovať, chcem si užiť posledné dni oddychu."

***

„Mamiii!" prebudil ma spoločný krik Patricka a Kelly, ktorý vbehli do izby ako neriadená strela. Tu sa jeden nemôže ani poriadne vyspať.