Náš pobyt v Berlíne ubehol ako voda. Väčšinu zostávajúceho času sme už nemali skoro nič podstatné na práci, takže sme slnečné dni strávili objavovaním krás Berlína a spoločne stráveným časom. V sobotu večer sme boli na večeri v nádhernej reštaurácií na vysvietenom námestí, odkiaľ sme poputovali na hotel, so zámerom vychutnať si posledné hodiny v meste, kde sme sami a kde nemusíme nič riešiť, predtým, než sa budeme musieť pobrať do Los Angeles, späť do reality.
Lietadlo v nedeľu letelo o dvanástej na obed, čo znamenalo žiadne pridlhé vyspávanie. Bolo desať, mali sme sotva hodinu pred odchodom, no my sme ešte stále ležali v posteli, našťastie, s už zbalenými kuframi.
„A si si istý, že musíme už dnes odísť?" zamumlala som Patrickovi do ramena a prehodila si ruku cez oči, v snahe zabrániť ostrým lúčom slnka napadnúť moje rozospaté oči.
„Nemôžeme sa tu flákať donekonečna. Pôvodný plán bol vrátiť sa v sobotu – včera." Dnes už tretí krát odpovedal, nie práve podľa mojich predstáv. Ruku obmotal okolo môjho pása a otočil hlavu, pravdepodobne aby na mňa lepšie videl.
„Layla to môže na nejaký čas vziať za teba, nie?" zaprotestovala som, zodvihla sa a obkročmo sa mu posadila na brucho.
„Nie, to naozaj nie. Lily, nesnaž sa, ideme domov." Pobavene sa zaškeril a ruky si zložil na mojich stehnách.
„Radšej sa bež obliecť."
„A nemôžem ísť takto?" nadvihla som ruky a prezrela si svoj, nie príliš mnoho zakrývajúci odev, skladajúci sa z nohavičiek a Patrickovho trička.
„Osobne by som s tým problém nemal, ale zopár ľudí možno áno. A tiež by bol problém, že by ťa videl niekto iný ako ja, to je neprípustné." Mierne sa zamračil.
„Žiarlil by si?" pobavene som nadvihla obočie a oprela sa predlaktiami o jeho hruď.
„Nemám na čo žiarliť. Štvalo by ma to." Žmurkol na mňa a pretočil ma na posteli pod seba.
„A už snáď desiaty krát ti hovorím, vstávame." Vstal z postele a natiahol ku mne ruky, za ktoré som sa ho chytila a s jeho pomocou sa zodvihla do sedu.
„A čo za to dostanem?"
„Za to, že vstaneš?" zodvihol jedno obočie, na čo som iba prikývla.
„Dobrý pocit na duši. A stihneš lietadlo. Padaj!" jeho ruka pristála na mojom zadku a už ma postrkoval smerom do kúpeľne. Pretočila som nad ním očami a zavrela sa tam. Vyzliekla som sa a vošla do sprchy, pod studenú vodu, ktorá ma ako-tak prebrala.
Pri obmotávaní si uteráka okolo tela som si uvedomila, že som si so sebou nevzala čisté oblečenie. Pobrala som sa teda späť do izby, kde už Patrick v šedých teplákoch a čiernom tielku ležal znova na posteli a písal, pravdepodobne, Layle.
Prešla som ku kufru a zapremýšľala, čo si obliecť. Vzhľadom na to, že budem jedenásť hodín sedieť v lietadle, by to malo byť niečo pohodlné, ale v legínach či teplákoch sa v L.A. uvarím.
Nakoniec som si vybrala biele tričko s nápisom plants are friends, tmavo-modré džínsové kraťase a bielo-čierne adidasy.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
