"Naivná"

4

Stál tam ... prezrela som si ho od hlavy až po paty.

Bol krásny...ách rozplývala som sa na ňom až som si neuvedomila,že sa namne dobre zabáva. Zdvihla som hlavu a rozpačito som sa usmiala a uvedomila som si,že si ma všimol nebolo to zrovna za nejlepších okolností,ale všimol.

"Ahoj"

Povedal,a venoval mi svoj úsmev.

"heh...ahoj"

"mohol by som poznať tvoje meno záhadné dievča?"

a zas sa usmial a ja som sa stratila v jeho očiach.

"autobus"

"aha tak teším sa... autobus"pustil sa do smiechu.

"čo? Nie! Juliana...Juliana som ja ale ty no ja autobus ja mne ide vieš no ááá"

"len choď Juli aby si ho nezmeškala!"

čo to zasa robím ? zasa som sa strápnila ako vždy... radšej som to už neriešila a v spomínanom autobuse som si dala slúchadlá a započúvala som sa pesničky. Dívam sa z okna a rozmýšlam o tom,aké by to bolo, keby sedel práve teraz primne ... keby som sa aspoň na jeho meno spýtala ja hlupaňa. A možno je dobré že ho neviem aspoň nebudem dočmáraná chodiť zo školy na rukách s jeho menom.

"crrrn!!!!"

"bože... zasa?!"

v škole som objala pár falošných ludí a dalej som neriešila sadla som si do lavice a kým nezazvonilo spala som. prebehlo to ako každý iný den až na jednu zvlášnosť ked ma niekto chytil za plece tú vônu poznám...

"čau autobus"

no keby som sa nestratila v tvojich očiach nebol by zomňa teraz autobus

"ehe ahoj ..."

"Daniel...som Daniel"

"Ahoj Daniel"

usmiala som sa

usmial sa

"Nuž ja idem na obed,keby si chcela,držím ti miesto"

znova sa usmial a odišiel.

Nevedela som či sa mi sníva alebo nie no ale rozhodne si pri neho nesadnem o další trapas nestojím možno nabudúce.Išla som si nájsť miesto ked v tom ma niekto chytil za ruku

"Hej autobus vypni motor... prešiel si zastávku. Alebo máš iný ciel?"

"No nie teda tam sedí kamoška tak idem si sadnúť tam"

"Aha v poriadku... tak zatial"

dosť ho to zarmútilo aj ked som vôbec nechápala prečo... spravím mu teda radosť

"Ale vlastne sme sa pohádali takže ... je zastávka volná ?"

Usmial sa namňa a odsunul mi stoličku.

"Tákže čo mi o sebe povieš autobus?"

"Nieje namne nič zaujímavé"

"Ale no tak... prečo si sama podkopávaš polená ? A prečo by nebolo ? Mne sa napríklad páči tvôj hlas... povedz, ako si k takému hlasu prišla?"

On počul moje falošné tóniny ?! No super...

"Vtipné..."

"Ale čo sa stalo ? nechal ťa frajer?"

Pozrela som sa na neho a prepálila ho pohladom bol hnusný a drzý na to,že ma pozná ledva dva dni.

"Prepáč to mi trošku uletelo..."

"Aby som ja neuletela z tejto stoličky"

"Autobusy predsa nelietajú"

Táto jeho drzosť mi už skôr prišla vtipná ako ... drzá preto som pokrútila iba hlavou a pousmiala sa.

Po obede sa Daniel ponúkol že odnesie taniere no toto ...

" čo robíš v Piatok?"

"Prečo?"

"Kamarát má oslavu tak mi napadlo že by si možno prišla"

"Ani nápad ! Ja nepijem!"

"Ale veď ked nechceš nebudeš piť"

"Len sa netvár! ha oblafnúť sa nenechám!"

zrýchlila som tempo no srížil mi cestu

"Sľubujem! veríš mi ?"

Pozeral sa namňa tými očami a prosil ako štena.Zadívala som sa mu do očí no potriasla som hlavou a bola som v realite.

"Tak dobre ale žiaden alkohol!"

"žiaden! Som u teba ako na koni ! a kde vlastne bývaš ?"

"to by si chcel vedieť!"

Podal mi svoj telefon napísala som mu adresu a ako malé plus aj moje číslo usmial sa odišiel za kamarátmi a ja som si udedomila ským som sa to po celý čas rozprávala ! ...