"Naivná"

2.

Ráno som vstala takým dosť ležérnim spôbobom. Nemienila som zažiariť ani ohúriť v škole svojimi (ne)vedomostami,skôr som si len chcela sadnúť do lavice rozchnapiť sa,začítať a do knižky alebo zaspať na tej hrozne tvrdej lavici. Unavovalo mi premýšlať nad tým kým som a kým chcem byť.
Skôr kým nechcem.
Ale lákalo ma spoznať svoje klady a zápory.
Klady a predpoklady.
Môj najväčší zápor bola matika a ako som mohla čakať učitelke došla somnou trpezlivosť zdrapla mi knihu a čakala ze jej dám žiacku.
"No"
"Noo...čo?"
"No kde máš zasa žiacku?"
"Zrejme doma"
Spolužiaci sa uškŕnali a čakali výrečnejšiu a drzejšiu odpoveď.
"Ale toto zasa?Lepšie klamstvo si si nemohla vymyslieť Juliana?hej ... Dievča s anielkskym menom skazená zvnútra.
"Pardomv poslednom čase sa mi to neko sekne aaa neopohne asi tak ako keď vy vysvetlujete rovnice"
Spolužiaci a chectali a zabávali sa kým učiteľka ma prepálila pohľadom a ja som sa usmiala popod nos s rukami prekríženími na prsiach. Keby som v dobe mojich rodičov,zrejme by som dostala za ucho no v dobe 21. Storočia je jedno za ucho prísne zakázané.Vedela som že dvojka zo správania ma neminie