"Naivná"

3.

Po obede som sa musela venovať krúžkom čakal ma spev najlepšia vec na svete.

Bezhlavo som sa prešuchla cez vchodové dvere kde sa tlačili mamičky s detmi. Vošla som do studenej chodby ovalenej špecifickou vôňou starého klavíra. Z rôznych dverí šli prekrásne zvuky školeného hlasu.Vždy som túžila byť ako všetky tie  dievčatá s nádherným hlasom aj ked som začala len pred rokom. S iskrami v očiach som sledovala chodbu so stavbou obdobia renesancie. Sadla som si na drevenú lavičku na chodbe a čakala na vyzvanie. Učitelka otvorila dvere a širokým úsmevom mi naznačila aby som vstúpila už už som sa išla postaviť ked zrazu v tom tam stál on... balil si do tašky noty a ani si ma nevšimol iba s úsmevom na perách odchádzal preč. Zamilovane som sa pozerala ako odchádzal a ked zašiel za roh,otočila som sa na učitelku a tá so zdvihnutým obočím a ležérnym úsmevom namna pokukovala. Vošla som dnu a znova ešte výraznejšia vôna jej klavíra. Spustila hrať cvičenie a ja som spievala najlepšie ako som vedela cítila som sa ako doma v sprche ked si pospevujem tú pesničku z reklamy na špagety. Pri speve mi preblištala jeho tvár a hodila som taký falošný ton že to učitelku vyviedlo z miery a zamotali sa jej prsty ... horko ťažko som sa ospravedlnovala no ona vedela o čo kráča.

"mysliš na neho však že ?" tak trošku ... "pousmiala som sa.

"Ked však spievaš ta tvoje myšlienky musia byť prenesené na to čo spievaš!"

"Dakujem pani učitelka nabudúce si dám pozor..."

Zbalila som si veci a vyletela som ako šíp no a ako na potvoru tam stál on...