"Naivná"

10.

"Ja... ani ťa nepoznám.." odtiahla som  sa. Prečo som to spravila? No... som blbá čo vám poviem.

"Ale veď si povedala že-"

"Ja viem..." skočila som mu do reči.

"Je to tak. Ale bojím sa že je to len chvíľkové pobláznenie..." pozrela som sa do zeme. Zdvihol mi končekmi jeho prstov bradu a pozrel sa mi do očí.

"Rozumiem ti." usmial sa a prešiel mi palcom po líci.

"Aj keď ma mrzí že nebudeš moja." zvážnel, ale potom sa opäť usmial.

"Myslím, že keď sa lepšie spoznáme bude to krajšie." povedala som, a úsmev som mu opätovala.

"Budem čakať." povedal a pobozkal ma na čelo.

"Och nerob, si sladký, až sa mi lepia zuby." Zaškeril sa a vlasy mi zapravil za ucho.

"Si zlá." zaškeril sa viac.

"Ale čo vážne?" odstrčila som ho a zasmiala sa.

"Vážne." približoval sa pomaly ku mne.

"Veľmi." bol tak blízko že som cítila jeho dych na mojom nose. Zavrela som oči v nádeji, že ma zas pobozká.

"D-daniéél!" spadal som mu do náruče , metala som zo sebou a smiala som sa ako po extra účinných tabletkách.

"P-prosíím:" rehotala som sa silnejšie.

"Ja sa..." nemohla som ani dokončiť vetu lebo ma pošteglil na najcitlivejšom mieste môjho brucha. Pupok.

"Si zlá,zlá,zlá." rehotal sa Dano a neprestával ma štegliť. 

"No-táák." neviem, či som už aj náhodou neplakala od toľkého smiechu. Potom sa prestal štegliť a stále ma držal v jeho náručí na zemi pred mojim domom.

"Neznášam ťa." povedala som a rozdýchavala som jeho nekalé činy k môjmu bruchu. Skoro mi fakt ušlo.

"Aj ja ťa ľúbim." pohladil ma po vlasoch a vlepil mi letmý bozk. Len som sa usmiala. Potom  sam sa postavili. 

"Mal by som ísť. Maj sa "kamarátka"." povedal a rukami vo vzduchu naznačil úvodzovky.

"čau "kamarát"." zopakovala som jeho čin. Poslal mi vzdušný bozk a odišiel za roh.

"Mi píšeme z matiky?!"  spýtala som sa Klaudií keď vstupovali do školy. 

"Písala som ti to včera asi päť krát. Máš byť častejšie aktívna." rozhodila rukami.

"Mám lepšie veci na práci ako čumieť do displeja."

"Napríklad Dana čo?" Pozrela sa urazene pred seba a odula spodnú peru, presne ako to robí keď je urazená.

"Tak sorry no..." pozrela som sa na ňu.

"Mala som byť prvá kto o tom mal vedieť." prebodla ma pohľadom a pokračovala vo svojej chôdzi.

"Ale veď o tom vieš tak.- počkať. S kade o tom vieš?" dobehla som ju a zastavila.

"To by si chcela vedieť. Ale že si sklamala svoju najlepšiu kamarátku to ťa netrápi." chcela ma obísť na zastavila som ju.

"Prosím prepáč. Ja ti všetko poviem sľubujem! S každou mojou myšlienkou len mi to povedz."

"Ach... povedala mi to Melody." Melody je naša veľmi dobrá kamarátka. Problém je v tom, že keď vie niečo ona, vie to polovica planéty.

"A sakra." pozrela som sa na neurčitý bod za Klaudiou.

"J-juli?" pozrela som sa na Klaudiu ktorá sa pozerala za mňa s vydesením výrazom.

"Mali by sme ísť... hneď!" Nestihla som ani odpovedať kedže ma Klaudia držala sa ruku a utekala so mnou niekam preč. Pochopila som hneď čo sa deje, keď som uvidela Vikinu s jej pätolízačkami ako za nami utekajú v tých štekloch. Bodaj by sa rozdrbali na zemi.

Schovali sme sa na wc a zatvorili sa v jednotlivej kabínke a neboli tu ani kľúče kurva! Potom som počula tvrdo dopadajúce lodičky po dlážke. Sviňa nás vystopovala.

"Enten-týky-dva-špalíky-tvoja-nočná-mora-Viky. Keď-ťa-chytím-do-ruky, podrežem-ti-krky."

V tom sa rozleteli moje dvere a mohla som vidieť kravu s ombré v plnej kráse.

"Ale ale ale. Koho to tu máme?" Nestihla som odporovať, pretože mi jej ruka pristála na líci a hodilo ma hlavou o tvrdú stenu. Potom si už pamätám len Danovu na smrť vystrašenú tvár.