"Naivná"

5.

Nastal piatok a ja som bola celá bez seba. Čo ak niečo pokašlem ? Alebo sa strápnim? To nemôžem dopustiť ! Teraz som z toho celá mimo. Vošla som do školy a prvé čo ma stoplo bola zvedavá a rozhnevaná Klaudia, moja najlepšia kamoška zažili sme spolu toľko srandy , že by sa dala rozdávať.
"To ským si bola včera ? Prečo si si primňa nesadla?! A to si ma ani nemohla počkať ?! Už som ti neni dosť dobrá?!"
"Upokoj sa Klaudia ... Jasné že si"
"A kto bol ten rozkošný chalan?"
"Na to ani nepomysli!"
Klaudia je po pravde profesionálna balička chalanov a hlavne tých zadaných. Prebrala frajera dokonca aj najväčšej štetke z našej školy.
"Kto povedal že ho chcem?"
"No ... Poznám ťa! Tak mi neklam!"

Cez druhú hodinu som sa vypýtala na WC. No keď som zbadala Daniela, ako sedí na lacičke na chodbe , zvrtla som sa na päte.
"No ale toto! Autobus! Kamže kamže?"
"Ouu nie" otočila som sa a vystrúhala falošný úsmev.
"Dievčatko moje...ja ťa nezjem!"
"Máš pocit že sa ťa akože bojím?"
"Áno mám"
Usmial sa.
"Veď ako chceš"
Pokračovala som v ceste však dobehol ma, zadíval sa namňa a usmial sa ... Nie tak šibalsky ale tak sladko a jemne ach... Tie oči...
"Pani nedostupná..."
Nastalo ticho ale nie také trápne ale také zvláštne... Pozrela som sa do zeme a začervenala... Prišlo mi to , ako keby ma balil.
"Tak čo ten piatok?"
Snažil sa prerušiť to zujímavé ticho.
"Čo? Jaj ten? Dnes..
No faj veď ja prídem"
"Nie"
"Čo?"
"Ja prídem pre teba"
"A ako? Na trojkolke?"
Zchuti som sa zasmiala
"Ty si strašná..."
Usmial sa
"Tak večer o ôsmej"
"Tak o ôsmej"
Rozlúčili sme sa.

"Klaudi počuj... Chcem ísť niekam dnes áá potrebujem pomôcť s oblečením chápeš"
Šepkala som,lebo bola posledná hodina.
"Ide sa nakupovať!"
Zvrieskla Klaudia
"Preboha! Hlasnejšie sa nedá?!"
"Ale ale čo vy dve hm?! Vidím že všetkéme rozumiete!"
Pribehla k nám učiteľka ako stopovací pes... To chúďa už ani poriadne nevidí a nepočuje a to má také hrubé tie sklá a načúvací prístroj výkonnejší ako školská umývačka riadu... Veď tak aj tie taniere vyzerajú...
"No... Určite viac ako vy"
"Čo prosím?!"
Klaudia sa namňa zamračila a z jej tváre som videla ako keby mi hovorila: neprežeň to moc lebo dnes sa ti o neakej oslave môže iba zdať!

"To je zaujímavé už počujete?"
Spolužiaci sa nadmieru zabávali.
"Ty malá opica drzá takú ti švacnem!"
No aby to neprehnala lebo bude potrebovať tretie srdce...
"Ešte raz mi odpapuluješ navrhnem ti 3 zo správania! Rozumieš?! Toto som jak živ nevidela takéto sprosté a drzé deti!"
"Stará raketa sprostá"
Spolu sme sa s Klaudi uškrnuli.
Cŕŕŕn.

"Takže nákupy!"
"Áno Klaudia bohužiaľ... S tebou to bude zas na dva mesiace"
"Ale prosím ťa... Tak sa vidíme o 3 pred nákupákom"
"Ok ahoj"

3 hodiny a Klaudia nikde... To dievča je horšie než ja! 15:40 no mňa z nej porazí!

"Uff prepáč"
Chytila ma za plece udychčaná Klaudia
"No to je dosť že si prišla! Poďme!"
Vošli sme do prvého obchodu nič zas nič a nič takto sme prešli skoro všetko až v jednom obchode som zbadala čierne tričko schmatla som ho , vyskúšala, sedelo mi odchádzame v dalšom boli nádherné ulahlé rifle a károvaná košela ktorú som,mala v pláne obviazať si okolo pásu zobrala, skúsila, sedelo, aj by som odišla ale samozrejme Klaudia si zavolala predavača aby jaj ohodnotili šortky ktorý dobre že si uši neoslintal.
"Ježišimária! Klaudia!"
"Čo je? Skúšam si veci túto spánom predavačom"
Pozrela sa na neho a žmurkla
"To nemyslíš vážne dievča... No páčia sa ti ? Sedia ti ? Bereme! Šup šup!"
"Ty si hrozný nervák... Nech sa páči"
Podala predavačovi šortky aby ich nablokoval somozrejme mu nezabudla poslať sladkú pusu a ukázať sa mu len v nohavičkách.
"No len aby vám oči neušli"
Drgla som doňho aby išiel tie nohavice nablokovať.
Hodiny bežali a ja som už sama tikala...
"No táák poďme"
Vyšli sme z obchodu keď Klaudia dopísala predavačovi číslo do telefónu. Ako inak celá Klaudia

Rozlúčila som sa s Klaudi bolo 6 hodín ... To sme prešupli teda

Tak teda tu je nová časť prosím dajte vedieť či vám vyhovujú skór takéto dlhšie časti alebo také krátke ako pred tým❤:)