"Naivná"

9.

"Tak toto bola fakt parááda!" tešila sa Lucie keď si z vlasov žmýkala vodu.Bola to fakt paráda! Veľmi som sa odviazala a bolo to tak... oslobodzujúce ani neviem ako to opísať. Odpapuľovať mi vážne nerobilo problém keďže ja som typ dievčaťa čo na srdci to na jazyku.Ale na niečo takéhoto typu som sa nezmohla.

"Banda nepodarená! čo tu robíte?!" Začuli sme za nami nepríjemný hlas.

"Dovi ujo!" kričala Verona no to už sme leteli von školou a len tak tak som si rýchlo pozbierala veci.

"Preboha! toto nedopadne ani trošku dobre!" stresovala som.

"Ale prosím ťa... čo sa hneď ľakáš? Jedna poznámka nikoho ešte nezabila!" chytil ma okolo pása Dano.Po pravde?páči sa mi to... keď pred tým som o niečom takom mohla iba snívať.Aj keď... trochu neslušné.

"Ja to dobre viem!" odtrhla som sa od Dana a ten sa na mňa vyjavene pozrel.

"Sama ich mám už zrejme 12...no 16... ale to nieje nič oproti tomuto ja som iba povedala svôj názor zatiaľ čo mi sa skákali do školského bazéna ach..." som fakt hrozný stresman to vám poviem... ale jednoducho sa mi nepáči predstava nahnevanej mami kvôli niečomu inému ako poznámke len z odvrávania. Na to som bola už zvyknutá.

"Pozri kráska... nie sme blbý... a takýchto vecí ba aj horších máme za sebou pfú fakt veľa,tak sa neboj,mamička ti to iste odpustí." povedal Dano a postrapatil mi vlasy už ma stým sere do pekla...

"Haha... si vtipný vieš o tom?" ironicky som sa na neho usmiala.

"Ja viem." mrkol na mňa. Toto si fakt nechám ľúbiť.

"Tak čo ľudia? neskočíme niekam na zmrzku?" spýtal sa Dano.

"Takto?!" pozrela som sa na seba a začala sa smiať.

"No mne to neprekáža." žmurkol na mňa zas...

"Ty si pako." buchla som ho do ramena no on sa iba zasmial a začal ma štegliť smiala som sa ako besná. Ležala som na zemi a skrúcal sa ani sa nechcem vidieť aká háveď ne mne bude nalepená... ugh.

"P-prosíím Danoo!!!" smiala som sa, div že som sa nerozplakala.

"Chalaniíí!" ty mi veľmi nepomôžu lebo sa veľmi dobre zabávajú aj baby no super... pravdepodobne zomriem na nedostatok kyslíku... krásna smrť.

"No poďme hrdličky zlaté." povedala Lucie. No povedzte tak Danovy aby ma nechal...debil.

"Dano no nechaj ju už." rehotala sa Verona a odstrčila ho.

"Ďakujem, chvíľku som si myslela že toto je môj koniec." potom sme sa všetci z chuti smiali.

"Jahodová...ďakujem."

"Ideme?" usmiala sa Veva.

"Poďme ukázať tomuto mestu nový trend." všetci sme sa zasmiali a vyšli na ulice. Užívali sme si pohľady zvedavcov dokonca si nás jedna žena aj odfotila.

"No čo užívaš si slávu celebrity?" štuchol ma Dano.

"Hej...pako." zas som sa začala rehotať.

"No len aby som ťa nezačal štegliť tak pozor drahá." prehodil mi ruku cez ramená a kráčali sme spolu ani neviem či som si užívala tie pohľady alebo Dana ale myslím že Dana. 

"Tak čaute ľudia vidíme sa." kričal zvyšok party keď ma Dno išiel odprevadiť domov.

"Ahojte!" zakričali sme naraz.

"Tak sa teda maj Juli." krásne sa na mňa usmial. Taký som ešte na ňom nevidela. Pozerala som sa mu do očí. Do tých nádherných očí. Viete ako rada by som ich pozorovala každé ráno v našej posteli? Zrazu priložil jeho čelo o moje a zavrel oči a ja tiež. Chcela som ho tak strašne pobozkať aj napriek všetkému čo sa deje a že je tu Vikina. Nezaujíma ma. Ja k nemu cítim to čo ona k nemu nikdy cítiť nebude. Lásku. Ba viac. Ruky obmotal okolo môjho pása a pritiahol si ma bližšie k sebe až som sa dotýkala jeho hrude. Potom spravil to, po čom som vždy najviac túžila. Spojil naše pery v jedno. Bozky som mu nevýslovne rada opätovala. Potom si vyžiadal vstup do mojich úst ktorý som mu v stotine ponúkla. Naše jazyky bojovali medzi sebou aj keď vyhral on. Potom opäť priložil čelo na moje a mal stále zavreté oči. Prečo skončil? Ja sa ho nedokážem nabažiť!

"Je mi ukradnuté čo bude hovoriť tamtá. Ale ja ťa milujem." v bruchu mi letel roj motýľov. Spravila sa mi husia koža. Viete ako dlho som na toto čakala?

"Milujem ťa tiež..."

Pardon pardon pardon hej viem diel nebol fúúú hrozne dlho ale tak ... nemám výhovorku:D prosím píšte do komentárov svoje názory veľmi ma to poteší a nakopne :)